svist, svišt i svišť1, -u m.
1. ostrý zvuk vznikajúci pri prudkom pohybe niečoho, svišťanie, hvízdanie: svist rán, ktoré dopadali na jej úbohé a slabé telo (Jil.); ľahký svišť trieliacich bicyklov (Žáry);
2. syčanie, sipenie: svist plazov (Jes-á)
svišť2, -a, mn. č. -te m. menší hlodavec žijúci vo vysokých vrchoch (u nás v Tatrách), ktorý hvizdom upozorňuje na nebezpečenstvo; zool. s. vrchovský (Marmota marmota);
sviští, -ia, -ie príd.: s-ie mláďa; s-ia kožušina; s-ia pečienka zo svišťa
švist1, -u m. vysoký prenikavý zvuk vznikajúci obyč. pri prudkom pohybe, svišťanie: š. trstenice, korbáča, remeňa, š. kosy, š. vetra; tiahly, prenikavý š.
švist2 cit. naznačuje prudký pohyb, let: Sane švist — dol k mestu. (Hviezd.)