Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj hssjV subst

svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím mn. m. živ. svoji, neživ., ž. a s. svoje svojich

I. zám. zvrat. privl. vyj.

1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel; ešte nemá s-e peniaze vlastné

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub; po s-om zvolení

3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu; má s-e dva metreaspoň 2 metre

4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto

5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase; jediný s-ho druhu

6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom; zostaň (vždy) s.

mať s-e roky byť (už) starší; s. k s-mu

II. svoj m. hovor. (obyč. v nepriamych pádoch so zám. ten) manžel, milý: neopustí toho s-ho;

svoja ž. manželka, milá;

svoji mn. m. a) blízka rodina b) prívrženci, priatelia: žiť medzi s-mi

už sú s. zosobášení;

svoje s. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): pracuje na s-om, dávať zo s-ho; bývať vo s-om vo vlastnom dome

myslieť si s.; stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie; žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia; vytrpieť si s. prežiť útrapy; dostať s.; spraviť si s. splniť si povinnosť; prísť si na s. dobre pochodiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím, mn. m. živ. svoji, m. neživ., ž. a s. svoje svojich D svojim zám.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeranývhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slovápríslušnýpotrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?správnyriadnytrocha zastar. príhodnýkniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinšzodpovedajúciadekvátnysvoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto


našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domácitunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojskýsvoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom


rodný 1. blízky rodom • vlastnýsvoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho synaexpr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dommaterinský: materinská reč, materinský jazykkrstný (o mene danom pri narodení, krste)


svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojráznysvojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umeniekniž.: samobytnýsamorastlý: samobytný, samorastlý talentosobitýosobitnýindividualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejavjedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básnenenapodobniteľnýnenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestáindividuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlusvoj: na veci sa díval svojím pohľadomtypickývýraznýcharakteristickýšpecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríkazvláštnynetradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslenímrázovitýírečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

p. aj pôvodný 3

2. p. našský


svoj1 1. p. vlastný 1, 2, rodný 1, 2 2. p. svojský 1 3. p. náležitý


svoj2 1. p. manžel 2. p. milý 5

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svoj, svoja, svoje, svojho, svojmu, 7. p. m. a str. svojím, mn. č. svoji, svoje, svojich, svojim, svojimi zvratné zám. privl.

1. vyjadruje privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je podmetom vety: So svojím svedomím nekupčím. (Fig.) Svoje si drž a cudzie nežiadaj. (prísl.) Dobrý vinár si v každom víne nájde svoju chuť. (Bedn.) Tajila v duši svoj náhľad. (Taj.) Také vytrvalé čakanie má svoju silu. (Laz.) My nemáme svoje kožtičky na to, aby sme ich nosili na jarmok. (Jégé) Oni horu poznajú ako svoju dlaň. (Hor.)

hovor. myslieť si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; stáť, trvať na svojom neupúšťať od svojho presvedčenia, nemeniť rozhodnutie; hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích záležitostí; vždy len svoje (svoju pesničku) hudie opakuje, hovorí stále to isté; vykonať, spraviť si svoje splniť povinnosť; vytrpieť si svoje prekonať veľké ťažkosti, útrapy; viesť si svoje (Taj.) nedať sa prehovoriť, hovoriť o tom istom; prísť si na svoje dostať, čo komu patrí, dobre pochodiť; povedať (si) svoje vysloviť svoj názor, svoju mienku, všetko, čo sme chceli povedať; expr. povedať niekomu svoje čo si myslíme o ňom; ísť (si) po svojom kto kam chce; ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne; jediný svojho druhu osobitný, zvláštny, originálny, zriedkavý; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; mať svoje roky a) byť dospelý; b) nebyť už mladý; byť vo svojom živle robiť niečo s veľkým potešením, rád; (sám) pre svoju osobu pre seba; byť na svojom mieste dobre zastávať zverenú úlohu; žiť, konať podľa svojej hlavy (raj.) podľa vlastného uváženia, individuálne; mať niečo zo svojej hlavy sám od seba, nie od iného; samostatne, bez pomoci iného na niečo prísť; byť (už) vo svojej koľaji (Tim.) znova nadobudnúť duševnú rovnováhu, spokojnosť, byť (už) pokojný;

2. vlastný, nie cudzí: Prvý raz mali svojich dvadsať-tridsať zlatých v ruke. (Taj.) Odbavil som Štedrý večer prvý raz na svojom chlebe (Taj.) ako zamestnaný. Paľo nechcel veriť svojim očiam (Sev.) čudoval sa tomu, čo videl. Doma seď, svoj chlieb jedz. (prísl.) vytlačiť [dielo] svojím nákladom. (Záb.) Svoj veľký majetok zle spravoval. (Jégé); hovor. bývať vo svojom vo vlastnom dome; Kúpil im ich zo svojho (Tomašč.) z vlastných prostriedkov; byť vo svojom doma; cítiť sa ako vo svojom ako doma; domáhať sa svojho toho, čo niekomu skutočne patrí; Nič nepatrí mi, nič nenazval som svojím. (Rúf.) Rozprával, motal to, čo od Miška počul, ako svoje. (Taj.); hovor. budú svoji budú manželia

hovor. nech si pred svojimi dvermi zametá nech sa stará o svoje veci; podnikať niečo na svoju päsť, na svoju ruku samostatne, bez cudzej pomoci; mať svoj rozum byť dostatočne samostatný, vedieť si poradiť; mať svoju hlavu byť tvrdohlavý, svojhlavý; vziať niečo za svoje osobitne sa na niečo podujať, vziať na osobitnú starosť; púšťať sa na svoje krídla začať sa osamostatňovať;

3. nezávislý, samostatný: hovor. je svojím pánom, svojou paňou nik mu (jej) nerozkazuje; Chlap má byť celý svoj a neuznávať autority. (Vaj.) V službe je človek nie svoj, ale iného. (Tim.) Koľkú to má cenu, keď kto chce a môže mať svoju vôľu, sám keď rozhoduje nad sebou. (Taj.)

4. charakteristický pre istú osobu, svojrázny, svojský, osobitný, osobitý: Je však svoj, sám a nový. (A. Mat.) Vie, čo, kam, je povedomá, svoja. (Taj.) Ona hovorí svojím jazykom, mysli svojou logikou. (Vaj.) Maguš, svojím spôsobom múdry, uhádol, že Igorovi voľačo priľahlo dušu. (Jaš.) Paulinka je tiež zaujatá svojím spôsobom. (Švant.) Mladého pána vybije na svoje kopyto (Záb.) vychová podľa seba; hovor. (robiť, hovoriť, vysvetľovať si niečo ap.) po svojom svojsky, osobitne, ako sami chceme;

5. patričný, príslušný, náležitý: Položila kľúč na svoje miesto. (Taj.) Spravím si svoju prácu, zodpovednosť mať nebudem. (Laz.) Všetko má svoj čas. (Jes.); každému svoje; svojho času kedysi.

6. majúci priateľský, dôverný pomer k niekomu, blízky (v zmýšľaní), známy, nie cudzí; náš: Majú na čele mesta vzdelaného starostu a svojho človeka. (Tat.) Nie dosť na tom, že cudzí ľudia vás naťahovali na škripec, ale už aj svoji, tunajší ľudia začínali agitovať. (Tat.) Oni majú všetko svojich: od farára, rechtora až po toho sviniara (Taj.) z vlastnej obce; spodst. Ide medzi svojich, ktorí ho obstanú a nepustia. (Ráz.)

7. spodst. svoj, svoja, svoji príslušník (príslušníci) rodiny: Nikoho nemá tu zo svojich, tak vyzerá ani najdúch bez otca-matere. (Laz.) Neraz mysli aj na svojich doma. (Švant.) A ty lepšie prizeraj svoju (Urb.) manželku, ženu. Milá pod oblôčkom svojho oplakáva (J. Kráľ) milého. Možno chcel tej svojej zaimponovať (Bedn.) milej.

svoj [svoj, svuoj, svúj]
I. zám zvrat privl vyj.
1. privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu): Martin zwrchu menowany ma vzywaty do swogeg smrty ten wystawok spolu swogow manželkuow l. trnovec 1582; Mattey Derda od Mihale Mochiara kupil pol strane Czipkowskey na erek sebe y swogym detnym detom jelšava 1597; zakupný richtar své vlastni pivo dava bez prekažký a ubliženi důchodkův Jeho Velikomožnosti bojnice 1614 u2; Badinci slobodne pasali swuog dobitek štiavnička 1676; Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil, že do pol druha tidna musela ležety a bolest swu težko znassety kevice 1699; dobre gest mužu, kdiž ponesse gármo od mladósti swég kb 1756; sam grof osviceny prišel ze svoju čeledu a vzal nam pul bečky palenky a dve bečky vina v. šariš 1773; Jej Jasnost kralovska milosrdna matka naša po celej svojej krajine vydala jest nove urbare pekelník 1775
o mať svoj beh mať menštruáciu: ukaže se (zlatá žila), když mnoho gest a ostre krwe a žena behu sweho nema ht 1760; prijať za svojho koho adoptovať niekoho: Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra pachole a diewcze za swoge jelšava 1594
pod s-ím hrdlom, na s-u hlavu na vlastnú zodpovednosť: ya guss nesmim pod swim hrdlom mito drzati štiavnička 1640–43; Hanes Pohut kupil gedneho wola ot podaneho pana Lypczyanskeho, na swogu hlawu teda byl staueny ot teho czloueka na mjte s. l. 18. st; s-ej hlavy tvrdohlavý, neústupný: cerebrosus: swawólny, swég hlawi, neustúpny, hlawaty ks 1763; pod s-ou vierou, na s-u vieru, pod s-ou dušou zatratenia, pod s-ím dobrým svedomím, pod s-ím človečenstvom vyznať, sľúbiť, povedať ap. pod prísahou, zodpovedne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem pod swu wjru sljbil, že zwrchu recžene zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu a dworu zemanskeho žiti dopustiti nechce bratislava 1559; tento nass sused Stanko wyznal pod swogow dussow zatraczeny opatovce 1573; pan Raffael Nedeczky wyznal gest pred namy pod swym dobrym swedomym s. l. 1584; Blazeg pod swim czloweczenstwim slibowal trenčín 1592; (úradník a kľúčiar) nas velmi soužuji, to smieme povedeti na svu viru jabloňovce 1650; prijať k s-im rukám čo osobne prevziať niečo, obyč. peniaze: ty penize Yankowits Miklóss ku swim rukam prigal jasenica 1704; obracať na s. stôl čo privlastňovať si niečo: tri kuni ay lisski wzal od swedka ay ptaki a to wsseczko na swog stuol obratzal jasenica 1704; držať za s-e vlastné čo vlastniť niečo: mi za swogu wlastny držime predmenowanu sigot adamovce 1715; užívať ako s-e vlastné čo ako vlastný majetok: Badincy až po tgeto chotarne mestiska wždicky chotar yako swug wlastni užiwaly štiavnička 1676; brať/vziať na s-u hlavu/na s-e plecia, trimať na s-ich pleciach koho, čo na starosť: Matthuss berye na swogu hlawu bratra nasseho naymladssyho Pawla l. trnovec 1599; on (Boh) krályovsztvo i velyikú motz na szve plyetzá vesme; (Boh) velyké knyísesztvo, motz na szvich plyetzoch trimá hps 1752; pan tye penyse potrouyl a Hanes musel platyty, nebo wsel na suogu hlawu s. l. 18. st; chovať s-ím chlebom koho živiť niekoho: wie hospodar, koho swym chlebem chowa varín 1485 sčl; vyhľadávať s. (poctivý) kus chleba ísť za prácou mimo domu: svuj kus chleba nievyhledavame z inšiho chotara kubrica 1718 lp; sotwa kdi bude muoczi (Gombár Hluchý) swoi pocztiwy kus chleba wihledawati s. l. 1634; v potu tváre užívať s-ho chleba ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary užiwal chleba sweho žilina 1558; ísť po s-ich (nohách) peši: oni (služobníci) kdiž nésli obile na swych osloch, gissli po swych kb 1757; obrátiť s-e oči na koho zahľadieť, pozrieť sa na niekoho: gestliže swe wráže na tweg twári newidyss, na súseda tweho obrat očy swé pp 1734; lámať s-e ruky zalamovaním rúk prejavovať svoju bolesť, zúfalstvo ap.: lámala matka swé ruce, když wiďela syna w ťežké nuze cc 1655; sypať popol na s-u hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu: (Judita) na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu kb 1757; pozdvihnúť s. hlas ozvať sa, prehovoriť: stogjcy Petr pozdwjhel hlas swúg kb 1756; otvoriť s-e ústa ozvať sa, začať hovoriť: kdiž otewrel Tobiáss stary usta swé, chwálil Boha kb 1757; stáť s-ej reči splniť slovo: Michale Cygane napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll p. ľupča 1582; skrocovať s. jazyk od zlého vyhýbať sa zlým rečiam: kdo chce milowati žiwot a wiďeti dny dobré, nech skrocuge gazyk swúg od zlého kb 1756; nabrúsiť s-e jazyky ako hady na koho prichystať sa na ostrý rozhovor s niekým: (manželia) nabrusily gaziky swoge na seba gako hady ská 18. st; prísť do s-ho človečenstva dospieť: ditkam a wnukom mim predstawugem za tutora Yana, abi gich tak zaopatril, abi kdiž do čžlowečenstwy sweho pridu, nemely pričžiny nan se stežowaty žilina 1674; mať pod s-ím srdcom čo vedieť o niečom: čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi turiec 1724–44; stvoriť na s. obraz/k s-mu obrazu koho náb (o Bohu) s cieľom zosobnenia najlepších cností: Buh Otzetz Adáma na svój obráz sztvorél hps 1752; stworil Buh čloweka k obrazu swému kb 1757; dopustiť s-u ruku na koho náb (o Bohu) potrestať niekoho: Pan Buoch wssemohuczy raczil na mne swu ruku dopustitj martin 1577; do jarma vhodiť s. krk dostať sa do ohrozenia (na živote): gestliže gynáč učinyss, do garmu whodiss krk swug pp 1734; vziať s. koniec skončiť sa: wssecko štestj konec swug wezme a prestane pt 1796; vziať s-u skazu, obrátiť sa k s-ej skaze zničiť sa, skaziť sa: jedny zeme skrze Vlaru svoju skazu vzali nemšová 1721 lp; zlato se obratylo k sweg skaze mc 18. st; stratiť s-e hrdlo zomrieť: Jonas hrdlo swe musel stratity od lotrow na hore kalinov 1595; dokonať s. život zomrieť: Zofia, manželka Martina Waczlauowiech pred niekolika leti žiwot swug dokonala s. l. 1669; nevyhadzovať perly svoje pred svine poučovať niekoho al. mu niečo dávať zbytočne a bez úžitku: newyhazúgte perli swé pred swiňe kb 1756; každý čas má s. čas; všetko má s. čas treba vyčkať na vhodnú príležitosť: každý čas ma swug čas sin 1678; wšecko má swúg čas be 1794; každá lisska swúg chwost chwali sin 1678 každý vyzdvihuje svoje zásluhy; každy ma swu wadu sin 1678 nikto nie je bez chyby; lépssy gest chudobny, ktery chodj w swég sprostnósti, nežli bohaty, ktery prewracá pysky swé kb 1757 chudoba cti netratí
2. (v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet deja: slawný swátek ctime, twého narozeňý, radostne čekáme swého wykúpený cc 1655; tsom ti si szvojoho Králya vibavél, jomu szvojo velyké szpasenyé zjevel, krályoj pomazánomu, Dávidoj 1752
3. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: Wassa Milost, dobre wiete, zie sem bola k wam sweho cžlowieka poslala skrze dluch mog žarnovica 1579; Wassa Opatrnost ste ke mne psany vczynyly, kdy sem ga sweho czloweka ke dny stawil blatnica 1587
4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: horaeus: za času swého pripraweny ks 1763; wssetky kwetini milugj čisteny a obrezawany na swem čase pr 18. st
prísť k s-mu času dospieť: czo se dotycze dyewczetka, tu aby chowal yak wlasne dyete a kdy k swemu pryde czasu, aby gy wydal martin 1573; qvisqve suos patimur manes: káždy má swu potičku ks 1763 utrpenie
5. zreteľ: spectatissimus sui ordinis: nagpredňégssy w swém rádu ks 1763
6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: ktery sam hospodar swoyou wolow do hagnyho pole dobytek poženie, ma sstrouffan byti zlatym šš 1610; nech oznamy swedek, zdaliž z swe toliko wlastny wuole, bez chiru obcze ti gwaltowniczj ten skutek wikonaly jasenov 1716; gedny sweg wole hodiny bigace p. bystrica 1743 nepresne; sponte: dobrowolňe, slobodňe, ze swég, po swég wúli ks 1763
o s-a ostatná/posledná vôľa testament, závet; za sweho dobreho zdrawy y dobreg pamety sucze swu ostatny wuly oznamil a testament vczjnil p. ľupča 1585; pan Jeremias Fabricius oznamil wulj swu posledni žilina 1601
vo s-ej (vlastnej) osobe osobne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem w sweg wlastnj osobe sljbil, že zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu žiti dopustiti nechce bratislava 1559; ya kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem, tuto wečz zaoppatrim b. bystrica 1610; byť sám s. mať vlastné sebavedomie, mať vlastnú vôľu: Telemachus bazliwau rečy odpowedel, ga sam swug negsem pt 1796; prevodzovať s-u vôľu nad kým robiť násilie, fyzicky ubližovať niekomu: poddany pana Maytinich sluzebnykow pana Paula Motessyczkeho byli, krwawyli a swu wulj nad nymy prowozowaly d. motešice 1584; žiť na s-u vóľu podľa vlastného presvedčenia, uváženia: stomacho suo vivere: na swú wúlu žiti ks 1763; kdo rodičuw a starssich neposlucha, ale po swogeg wuli chodi, sam sebe sskodi gk 1779 treba poslúchať starších
7. duchovnú, právnu a i. podradenosť: Thomas Betelon vponyžyl se pred swoyow wrchnostow, prawu chtegyce pokog daty s. ľupča 1603; ty ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove, avšak zlý svet predce posmechy strojí z tebe asl 1676; bili takowi lide, kteri když welebnost sweho krale obrazili, wlast swogu zanechat museli ms 1758; my miserni svemu zemskymu panu naše krivdy predložit nemužeme ľ. ulica 1774; aj tito (mníšky) majú biťi rovno poddané svím vlastním biskupum br 1785
ii.
svoji [svoji, sví] m pl
1. blízka rodina: prosil nasse pocztliwe prawo, abychme gemu prewolili a roskazali zeme niektere, ktere sobe a swogim na erek kupil jelšava 1602; Martyn Franowiech od Yana Franowiech nadobyl sobe laz w Buory na urek, aby take byl swobodny z swymi turany 1637
2. prívrženci, priatelia: wssak sme wsseczi swogi, to nebude negakeho sskriepenia ani wady zvolen 1645; (Ján) mezy swych wlásnych prissel, a swogi ho neprigali kb 1756;
svoje [svoje, své] s (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): expeculiatus: kdo ó swé prissel aneb penjze stratil ks 1763; budeme ponižene prosit, žeby skrze panuv deputatuv by sme si my vedeli svoje opatruvat a chranit l. porúbka 1771–72; povinost pana bola nam jak pre lichvu, tak i pre nas dostatečnu potrebu dati, takže sme my všecko svoje trovit museli návojovce 18. st
držať za s-e čo vlastniť niečo: tu vbocž Drienowu až po wrch od meg pameti pany Domanisczy za swe držely v. zálužie 1617–19; chcieť mať toliko s-e, dočiahnuť s-e, každému dať s-e, žiadať s-e od koho čo mu patrí: ona (Margita) nechcze než toliko swoge myti mošovce 1596; manžel bez wsseckeg sprawy odtud odissiel, mluwice, že swoge dočiahne t. peter 1742; suum cuiqve tribuere: gednemi káždému dati swé ks 1763; pan Sinej Zigmont a brater pan Sinej Imre, kdyš sem od nich žadal svoje, dali me do hereštu abov 18. st

swog_1 swog swog_2 swog swůg swůg
svoj
mužský rod, životné, jednotné číslo, zmiešaná paradigma
N (jeden) svoj
G (bez) svojho
D (k) svojmu
A (vidím) svojho
L (o) svojom
I (so) svojím

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor