Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nesvoj príd. (iba v mennom prís. al. doplnku) kt. nie je vo zvyčajnom (zdravom) teles. al. duš. stave, zmenený: cíti sa, je (celý) n. nie je mu dobre; vrátil sa n.


osvojenec -nca m. práv. osvojené dieťa;

osvojenka -y -niek ž.;

osvojenský príd.


osvojiteľ -a mn. -ia m. kto si osvojí dieťa;

osvojiteľka -y -liek ž.


osvojiť si -í -a dok.

1. prijať za svoje, naučiť sa: o. si názor, ľahko si o. postup; o. si učivo

2. práv. privlastniť si, prisvojiť si: o. si roj včiel;

nedok. osvojovať si

// osvojiť práv. vziať za vlastné, adoptovať: o. dieťa;

nedok. osvojovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nesvoj príd.
osvojenec ‑nca m.; osvojenka ‑y ‑niek ž.; osvojenský
osvojiť ‑í ‑a dok.; osvojiť si
osvojovať ‑uje ‑ujú nedok.; osvojovať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

p. aj zahraničný

2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


neplnoprávny ktorý nemá isté práva v porovnaní s inými (op. plnoprávny): neplnoprávne ženy nemohli voliťnesvojprávny (ktorý je v právnej oblasti nesamostatný; op. svojprávny): duševne chorý človek sa stal nesvojprávnym


nesvojprávny p. neplnoprávny


nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej kožiznepokojenýnepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný

2. p. cudzí 1


odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


osvojenec osvojené dieťa • adoptovanec


strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistýnesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškouindisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečníkvyľakanývyplašenýslang.: vyklepanýrozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepanározrušenýexpr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nesvoj, -a, -e (tvary podľa zámena svoj) príd.

1. (obyč. v mennom prísudku al. v doplnku, zried. i v prívlastku) iný ako obvykle, zmenený, znepokojený, správajúci sa čudne, nápadne: Večer príde i otec akýsi nesvoj z fabriky. (Ráz.) Odvtedy bola Zuza nesvoja. (Heč.) Ďurko Hlada ostal akýsi nesvoj. (Hor.) Skončili sme večeru celí nesvoji. (Janč.) Martin precedí nesvojím hlasom cez zuby (Heč.) neprirodzeným.

2. zried. nie svoj, cudzí, patriaci inému: (Slováci) vraj vydusia ľudí nesvojho plemena. (Škult.)


nesvojprávny príd. práv. ktorý nie je svojprávny, nemajúci svojprávnosť: n-a osoba;

nesvojprávnosť, -ti ž.


nesvojský príd. nepatriaci niekomu, nie vlastný, cudzí: Bol tak prikutý k derešu ako k tej nesvojskej zemi. (Botto); ukazovať nesvojskú tvár (Hor.);

nesvojsky prísl. čudne, cudzo, neprirodzene: n. sa cítiť (Vaj.)


osvojenec, -nca m. práv. adoptovaná osoba, osoba prijatá za vlastnú, adoptovanec;

osvojenka, -y, -niek ž.;

osvojenský príd.: o. pomer


osvojenie, -ia str. práv. zmluva o prijatí cudzej maloletej osoby za vlastné dieťa, adoptácia

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(dvaja) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(traja) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyria) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dva) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(štyria) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dvaja) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyria) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dva) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(štyri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dve) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(tri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(štyria) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyria) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dvaja) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dva) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dva) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(dve) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(štyri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dve) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(štyria) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(traja) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyria) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(dve) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(tri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(traja) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dvaja) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dvaja) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dva) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dva) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(štyri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(traja) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyria) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dvaja) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dva) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(štyri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(tri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(traja) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(traja) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dvaja) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(dva) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(dva) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(tri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(dve) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(štyri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(tri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


svojbytný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytného; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(traja) svojbytní; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytných; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšieho; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(traja) svojbytnejší; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejších; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšieho; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyria) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejších; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svojbytný; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytný; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(štyri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jeden) svojbytnejší; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejší; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jeden) najsvojbytnejší; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejší; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


ženský rod

(jedna) svojbytná; (bez) svojbytnej; (k) svojbytnej; (vidím) svojbytnú; (o) svojbytnej; (so) svojbytnou;

(štyri) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedna) svojbytnejšia; (bez) svojbytnejšej; (k) svojbytnejšej; (vidím) svojbytnejšiu; (o) svojbytnejšej; (so) svojbytnejšou;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedna) najsvojbytnejšia; (bez) najsvojbytnejšej; (k) najsvojbytnejšej; (vidím) najsvojbytnejšiu; (o) najsvojbytnejšej; (s) najsvojbytnejšou;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;


stredný rod

(jedno) svojbytné; (bez) svojbytného; (k) svojbytnému; (vidím) svojbytné; (o) svojbytnom; (so) svojbytným;

(dve) svojbytné; (bez) svojbytných; (k) svojbytným; (vidím) svojbytné; (o) svojbytných; (so) svojbytnými;


(jedno) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejšieho; (k) svojbytnejšiemu; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejšom; (so) svojbytnejším;

(tri) svojbytnejšie; (bez) svojbytnejších; (k) svojbytnejším; (vidím) svojbytnejšie; (o) svojbytnejších; (so) svojbytnejšími;


(jedno) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejšieho; (k) najsvojbytnejšiemu; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejšom; (s) najsvojbytnejším;

(štyri) najsvojbytnejšie; (bez) najsvojbytnejších; (k) najsvojbytnejším; (vidím) najsvojbytnejšie; (o) najsvojbytnejších; (s) najsvojbytnejšími;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

svojavoľovať ndk konať podľa momentálnej nálady, samopašne: co bi powedel hospodar, kdibi widel robotnikow aneb nagemnikuw swich zahalati, yhrati, tancowati, swogawolowati? ms 1758


svojevať p.
svojiť


svojinec m vlastný výkal: natry swogincom krawe wymeno, cecky hk 18. st


svoj [svoj, svuoj, svúj]
I. zám zvrat privl vyj.
1. privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu): Martin zwrchu menowany ma vzywaty do swogeg smrty ten wystawok spolu swogow manželkuow l. trnovec 1582; Mattey Derda od Mihale Mochiara kupil pol strane Czipkowskey na erek sebe y swogym detnym detom jelšava 1597; zakupný richtar své vlastni pivo dava bez prekažký a ubliženi důchodkův Jeho Velikomožnosti bojnice 1614 u2; Badinci slobodne pasali swuog dobitek štiavnička 1676; Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil, že do pol druha tidna musela ležety a bolest swu težko znassety kevice 1699; dobre gest mužu, kdiž ponesse gármo od mladósti swég kb 1756; sam grof osviceny prišel ze svoju čeledu a vzal nam pul bečky palenky a dve bečky vina v. šariš 1773; Jej Jasnost kralovska milosrdna matka naša po celej svojej krajine vydala jest nove urbare pekelník 1775
o mať svoj beh mať menštruáciu: ukaže se (zlatá žila), když mnoho gest a ostre krwe a žena behu sweho nema ht 1760; prijať za svojho koho adoptovať niekoho: Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra pachole a diewcze za swoge jelšava 1594
pod s-ím hrdlom, na s-u hlavu na vlastnú zodpovednosť: ya guss nesmim pod swim hrdlom mito drzati štiavnička 1640–43; Hanes Pohut kupil gedneho wola ot podaneho pana Lypczyanskeho, na swogu hlawu teda byl staueny ot teho czloueka na mjte s. l. 18. st; s-ej hlavy tvrdohlavý, neústupný: cerebrosus: swawólny, swég hlawi, neustúpny, hlawaty ks 1763; pod s-ou vierou, na s-u vieru, pod s-ou dušou zatratenia, pod s-ím dobrým svedomím, pod s-ím človečenstvom vyznať, sľúbiť, povedať ap. pod prísahou, zodpovedne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem pod swu wjru sljbil, že zwrchu recžene zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu a dworu zemanskeho žiti dopustiti nechce bratislava 1559; tento nass sused Stanko wyznal pod swogow dussow zatraczeny opatovce 1573; pan Raffael Nedeczky wyznal gest pred namy pod swym dobrym swedomym s. l. 1584; Blazeg pod swim czloweczenstwim slibowal trenčín 1592; (úradník a kľúčiar) nas velmi soužuji, to smieme povedeti na svu viru jabloňovce 1650; prijať k s-im rukám čo osobne prevziať niečo, obyč. peniaze: ty penize Yankowits Miklóss ku swim rukam prigal jasenica 1704; obracať na s. stôl čo privlastňovať si niečo: tri kuni ay lisski wzal od swedka ay ptaki a to wsseczko na swog stuol obratzal jasenica 1704; držať za s-e vlastné čo vlastniť niečo: mi za swogu wlastny držime predmenowanu sigot adamovce 1715; užívať ako s-e vlastné čo ako vlastný majetok: Badincy až po tgeto chotarne mestiska wždicky chotar yako swug wlastni užiwaly štiavnička 1676; brať/vziať na s-u hlavu/na s-e plecia, trimať na s-ich pleciach koho, čo na starosť: Matthuss berye na swogu hlawu bratra nasseho naymladssyho Pawla l. trnovec 1599; on (Boh) krályovsztvo i velyikú motz na szve plyetzá vesme; (Boh) velyké knyísesztvo, motz na szvich plyetzoch trimá hps 1752; pan tye penyse potrouyl a Hanes musel platyty, nebo wsel na suogu hlawu s. l. 18. st; chovať s-ím chlebom koho živiť niekoho: wie hospodar, koho swym chlebem chowa varín 1485 sčl; vyhľadávať s. (poctivý) kus chleba ísť za prácou mimo domu: svuj kus chleba nievyhledavame z inšiho chotara kubrica 1718 lp; sotwa kdi bude muoczi (Gombár Hluchý) swoi pocztiwy kus chleba wihledawati s. l. 1634; v potu tváre užívať s-ho chleba ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary užiwal chleba sweho žilina 1558; ísť po s-ich (nohách) peši: oni (služobníci) kdiž nésli obile na swych osloch, gissli po swych kb 1757; obrátiť s-e oči na koho zahľadieť, pozrieť sa na niekoho: gestliže swe wráže na tweg twári newidyss, na súseda tweho obrat očy swé pp 1734; lámať s-e ruky zalamovaním rúk prejavovať svoju bolesť, zúfalstvo ap.: lámala matka swé ruce, když wiďela syna w ťežké nuze cc 1655; sypať popol na s-u hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu: (Judita) na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu kb 1757; pozdvihnúť s. hlas ozvať sa, prehovoriť: stogjcy Petr pozdwjhel hlas swúg kb 1756; otvoriť s-e ústa ozvať sa, začať hovoriť: kdiž otewrel Tobiáss stary usta swé, chwálil Boha kb 1757; stáť s-ej reči splniť slovo: Michale Cygane napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll p. ľupča 1582; skrocovať s. jazyk od zlého vyhýbať sa zlým rečiam: kdo chce milowati žiwot a wiďeti dny dobré, nech skrocuge gazyk swúg od zlého kb 1756; nabrúsiť s-e jazyky ako hady na koho prichystať sa na ostrý rozhovor s niekým: (manželia) nabrusily gaziky swoge na seba gako hady ská 18. st; prísť do s-ho človečenstva dospieť: ditkam a wnukom mim predstawugem za tutora Yana, abi gich tak zaopatril, abi kdiž do čžlowečenstwy sweho pridu, nemely pričžiny nan se stežowaty žilina 1674; mať pod s-ím srdcom čo vedieť o niečom: čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi turiec 1724–44; stvoriť na s. obraz/k s-mu obrazu koho náb (o Bohu) s cieľom zosobnenia najlepších cností: Buh Otzetz Adáma na svój obráz sztvorél hps 1752; stworil Buh čloweka k obrazu swému kb 1757; dopustiť s-u ruku na koho náb (o Bohu) potrestať niekoho: Pan Buoch wssemohuczy raczil na mne swu ruku dopustitj martin 1577; do jarma vhodiť s. krk dostať sa do ohrozenia (na živote): gestliže gynáč učinyss, do garmu whodiss krk swug pp 1734; vziať s. koniec skončiť sa: wssecko štestj konec swug wezme a prestane pt 1796; vziať s-u skazu, obrátiť sa k s-ej skaze zničiť sa, skaziť sa: jedny zeme skrze Vlaru svoju skazu vzali nemšová 1721 lp; zlato se obratylo k sweg skaze mc 18. st; stratiť s-e hrdlo zomrieť: Jonas hrdlo swe musel stratity od lotrow na hore kalinov 1595; dokonať s. život zomrieť: Zofia, manželka Martina Waczlauowiech pred niekolika leti žiwot swug dokonala s. l. 1669; nevyhadzovať perly svoje pred svine poučovať niekoho al. mu niečo dávať zbytočne a bez úžitku: newyhazúgte perli swé pred swiňe kb 1756; každý čas má s. čas; všetko má s. čas treba vyčkať na vhodnú príležitosť: každý čas ma swug čas sin 1678; wšecko má swúg čas be 1794; každá lisska swúg chwost chwali sin 1678 každý vyzdvihuje svoje zásluhy; každy ma swu wadu sin 1678 nikto nie je bez chyby; lépssy gest chudobny, ktery chodj w swég sprostnósti, nežli bohaty, ktery prewracá pysky swé kb 1757 chudoba cti netratí
2. (v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet deja: slawný swátek ctime, twého narozeňý, radostne čekáme swého wykúpený cc 1655; tsom ti si szvojoho Králya vibavél, jomu szvojo velyké szpasenyé zjevel, krályoj pomazánomu, Dávidoj 1752
3. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: Wassa Milost, dobre wiete, zie sem bola k wam sweho cžlowieka poslala skrze dluch mog žarnovica 1579; Wassa Opatrnost ste ke mne psany vczynyly, kdy sem ga sweho czloweka ke dny stawil blatnica 1587
4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: horaeus: za času swého pripraweny ks 1763; wssetky kwetini milugj čisteny a obrezawany na swem čase pr 18. st
prísť k s-mu času dospieť: czo se dotycze dyewczetka, tu aby chowal yak wlasne dyete a kdy k swemu pryde czasu, aby gy wydal martin 1573; qvisqve suos patimur manes: káždy má swu potičku ks 1763 utrpenie
5. zreteľ: spectatissimus sui ordinis: nagpredňégssy w swém rádu ks 1763
6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: ktery sam hospodar swoyou wolow do hagnyho pole dobytek poženie, ma sstrouffan byti zlatym šš 1610; nech oznamy swedek, zdaliž z swe toliko wlastny wuole, bez chiru obcze ti gwaltowniczj ten skutek wikonaly jasenov 1716; gedny sweg wole hodiny bigace p. bystrica 1743 nepresne; sponte: dobrowolňe, slobodňe, ze swég, po swég wúli ks 1763
o s-a ostatná/posledná vôľa testament, závet; za sweho dobreho zdrawy y dobreg pamety sucze swu ostatny wuly oznamil a testament vczjnil p. ľupča 1585; pan Jeremias Fabricius oznamil wulj swu posledni žilina 1601
vo s-ej (vlastnej) osobe osobne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem w sweg wlastnj osobe sljbil, že zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu žiti dopustiti nechce bratislava 1559; ya kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem, tuto wečz zaoppatrim b. bystrica 1610; byť sám s. mať vlastné sebavedomie, mať vlastnú vôľu: Telemachus bazliwau rečy odpowedel, ga sam swug negsem pt 1796; prevodzovať s-u vôľu nad kým robiť násilie, fyzicky ubližovať niekomu: poddany pana Maytinich sluzebnykow pana Paula Motessyczkeho byli, krwawyli a swu wulj nad nymy prowozowaly d. motešice 1584; žiť na s-u vóľu podľa vlastného presvedčenia, uváženia: stomacho suo vivere: na swú wúlu žiti ks 1763; kdo rodičuw a starssich neposlucha, ale po swogeg wuli chodi, sam sebe sskodi gk 1779 treba poslúchať starších
7. duchovnú, právnu a i. podradenosť: Thomas Betelon vponyžyl se pred swoyow wrchnostow, prawu chtegyce pokog daty s. ľupča 1603; ty ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove, avšak zlý svet predce posmechy strojí z tebe asl 1676; bili takowi lide, kteri když welebnost sweho krale obrazili, wlast swogu zanechat museli ms 1758; my miserni svemu zemskymu panu naše krivdy predložit nemužeme ľ. ulica 1774; aj tito (mníšky) majú biťi rovno poddané svím vlastním biskupum br 1785
ii.
svoji [svoji, sví] m pl
1. blízka rodina: prosil nasse pocztliwe prawo, abychme gemu prewolili a roskazali zeme niektere, ktere sobe a swogim na erek kupil jelšava 1602; Martyn Franowiech od Yana Franowiech nadobyl sobe laz w Buory na urek, aby take byl swobodny z swymi turany 1637
2. prívrženci, priatelia: wssak sme wsseczi swogi, to nebude negakeho sskriepenia ani wady zvolen 1645; (Ján) mezy swych wlásnych prissel, a swogi ho neprigali kb 1756;
svoje [svoje, své] s (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): expeculiatus: kdo ó swé prissel aneb penjze stratil ks 1763; budeme ponižene prosit, žeby skrze panuv deputatuv by sme si my vedeli svoje opatruvat a chranit l. porúbka 1771–72; povinost pana bola nam jak pre lichvu, tak i pre nas dostatečnu potrebu dati, takže sme my všecko svoje trovit museli návojovce 18. st
držať za s-e čo vlastniť niečo: tu vbocž Drienowu až po wrch od meg pameti pany Domanisczy za swe držely v. zálužie 1617–19; chcieť mať toliko s-e, dočiahnuť s-e, každému dať s-e, žiadať s-e od koho čo mu patrí: ona (Margita) nechcze než toliko swoge myti mošovce 1596; manžel bez wsseckeg sprawy odtud odissiel, mluwice, že swoge dočiahne t. peter 1742; suum cuiqve tribuere: gednemi káždému dati swé ks 1763; pan Sinej Zigmont a brater pan Sinej Imre, kdyš sem od nich žadal svoje, dali me do hereštu abov 18. st


svojvoľník [svav-, svév-],
svojavoľník m kto koná svojvoľne, svojvoľný človek: ten nema do cechu prijaty byti, aby se takovychto prikladou vystrihati a všetečnym svevolnikom, ktere svoje manželky opušteji, zabraneno byti mohlo ca 1617 cm; Geho Milost pan nemalu ale weliku sskodu magicze takowich swawolnykuw a sweho mileho Pana Boha prikazany prestupnykuw poddawa na rozsudek pocztyweho prawa krasňany 1665; boske pozehnani w dome z takowimto swogawolnikom a rozpustilcom spolu nemohlo zostawati a prebiwati ms 1758; placentinus: swawólnjk, ktery to činj se mu ljbj ks 1763;
svojvoľníček dem: feroculus: neposlussnjček, nespokognjček, swawolnjcek ks 1763


svojvoľný [svov-, svav-, svév-],
svojavoľný príd konajúci, postupujúci podľa momentálneho, náladového rozhodnutia, bez prihliadania na iných, nedisciplinovaný, samopašný: niektery odporny a wsseteczny, prawa tupitele anebo swewolny nachazeny bywalj, takowj magy bytj od czechmestrow pred panskym prawom obžalowany ca 1585 e; stawa se mnohokrate, že swewolna čeladka dobrowolne takowe ploty paly záborie 1714; powecte, zdaliss ten gest konec manzelstwi wasseho, abi ste swet ze swogawolnim plodem wassim nebe ze zalostu a peklo ze zatracenci doplnili? ms 1758; cuzy w swých domoch na noc zawreti bywagu, obyčey syce táto ne tak potrebna, gak swowolna, obcy tegto a mnohým na prekássku krp 1760; licentior vita: swawólny žiwot ks 1763;
-e prísl: pakli-by pacholek vssel od sweho pana swewolnie, ma swemu panv tak mnoho dati, z czehoz gey byl pan zgednal žk 1473; konope wytrhane Ďuryk Kohut swewolne k sobe pobral s. ľupča 1603; Mihal Jakonicž prinda swawolnie do domu meho, nagducze tam Yurka Prisskonecza, ho wolal wen ze swetnicze meg skalica 1675; mnohi lide skrze neporadni ziwot swug swawolne upadagu do wecneho zatraceny slk 1766–80;
-osť ž svojvôľa: swet a diabel geho (sv. Martina) silice, abi podle slobody aneb swogawolnosti woganskeg ziwot wgedel ms 1758; owce techdy pásti neni gest wec takowá, která se swewolnosti pastýrůw zanechati můze vov 1779; swobodna wogakuw swewolnost wzrusta pt 1796

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priswogeňí Priswogeňí Swogeňí Swogeňí swogení_1 swogení swogení_2 swogení swog_1 swog swog_2 swog swůg swůg

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SVOJANOVSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko SVOJSÍKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor