svorka -y -riek ž.
1. skupina vlkov, psov žijúca a poľujúca spolu;
pren. pejor. s. zbehov banda
2. pomôcka na spájanie, zachytenie, zovretie niečoho: oceľová s.; spojiť spisy s-ou sponkou; rana zošitá s-ami
3. graf. znak označujúci zhrnutie (časti textu, notových osnov ap.);
svorkový príd.
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
spona 1. predmet, ktorým sa niečo spína • spinka: ozdobná spona, spinka do vlasov, modlitebné knižky s pozlátenými spinkami • sponka • svorka: spojiť spisy sponkami, spinkami, svorkami • pracka (často aj ako ozdoba): hnedé poltopánky s lesklou prackou • spínadlo: spínadlá na spisy • zapínadlo (predmet na zapínanie častí oblečenia) • brošňa (ozdobná spona) • klipsa • klipsňa (stláčacia sponka, často aj ako ozdoba) • krajč. zápinka (dielik na zapínanie) • zastar. zápona (Sládkovič)
2. gram. neplnovýznamové sloveso • gram. kopula
svorka 1. p. spona 1 2. p. banda 1
smečka, -y, -čiek ž. (čes.) kniž. zastar. svorka
svorka1, -y, -riek ž.
1. niekoľko zvierat (obyč. dravých) pohybujúcich sa v skupine, v jednom celku: s. psov, s. vlkov; vlčia s.; Do košiara sa dobýva svorka krvilačných šeliem. (Heč.)
2. pejor. banda, tlupa: Celé svorky vojakov už mesiace snoria po hore. (Hor.) Na naše šťastie ešte číha svorka vrahov. (Min.); svorka fašistických zbesnencov (A. Mat.);
svorkový1 príd.: poľov. s. kopov
svorka3, -y, -riek ž.
1. tech. zariadenie slúžiace na spájanie, upevňovanie, pripevňovanie, zachytenie dvoch al. viac predmetov, súčiastok: drôtová s., oceľová s.;
el. tech- inštalačné zariadenie slúžiace na spojenie elektrických vodičov: kladná, záporná s., s. generátora, porcelánová s.; pren. Nikdy nepripustil, žeby spoločenská aj individuálna mravnosť bola železnou svorkou spätá. (Chorv.)
2. grafické znamienko na vyznačenie, vydelenie niečoho (napr. časti textu, riadkov ap.): hranatá s.;
hud. znamienko v notách spájajúce viacej nôt al. skupiny nôt do jedného celku;
svorkový2 príd.: el. tech. s-é napätie namerané na svorkách prístroja
svorka2, -y, -riek z. trochu zastar. remeň al. šnúra na uviazanie, vodenie psa (psov), vôdzka; šnúra, povrázok na uviazanie, upevnenie niečoho vôbec: viazať, uviazať psa na s-u; Rozkázal lapiť na svorku kopovov. (Kal.) Alpinisti sa zviažu svorkou jeden o druhého. (Kuk.) Hneď svorku — slučky naň — a tuho ruky ku chrbátu. (Hviezd.); pren. Muža treba držať na krátkej svorke (Kuk.) nakrátko.
(jedna) svorka; (bez) svorky; (k) svorke; (vidím) svorku; (hej) svorka!; (o) svorke; (so) svorkou;
(štyri) svorky; (bez) svoriek; (k) svorkám; (vidím) svorky; (hej) svorky!; (o) svorkách; (so) svorkami;