synek m 1. syn: Kapustowemu synkowi dluzen sem 2 f (ŽILINA 1594); co se dotyče toho synka neb syruotky, buď že bude pry macochy anebo pry Jokussowy (S. ĽUPČA 1603); slissawsse geho synek, žeby mu ocza bily (N. PRAVNO 1631); ti sinkowa, kdibi tu žadost rodicuw wideli a zmerkowali, welmi bi pilne swoge učeni hledeli (MS 1758) 2. mládenec, mladík: na den Nowiho roku gest obiceg mladim sinkom, diwkam hodit, wssakze poctiwe (ILAVA 1640); neskroczene sinky a deweczky, powinnoszt pána richtara gest, aby birsagh s nich bral (ŽILINA 1689); powecže mi, synku, kdože gest twug otec? (SJ 18. st) 3. tovariš: (učeň) po wiplneny trech let, kdiž bude prigan za synka, hnedky bude powinen sedemdesate peniez složit (CA 1676) L. mestský s. tovariš: ktery se kolvek z meskych synkuov ženiti bude, povinovať bude poctu panu kohuta dati 1/4 (STARHRAD 1652 CPM) P. atpn Zynnak (v Belej 1560 U1); Synko (v Rakytove 1560 U1)