túlať sa, -a, -ajú nedok.
1. chodiť bez cieľa, sem i tam, ponevierať sa, potĺkať sa, blúdiť, tárať sa, potulovať sa: t. sa po uliciach, ulicami, po dedine, mestom, lesom (horou); [Chlapci] vyfasujú, že sa túlajú tak dlho do noci. (Zúb.); pren.: Len nad Hoľami túlali sa roztratené obláčky (Fig.) pohybovali sa, leteli. Oči túlali sa po jej postave (Kuk.) pozeral na ňu, premeriaval si ju. Kade sa túlali moje detské sny (Švant.) o čom som rozmýšľal, sníval v detstve.
2. zdržiavať sa, žiť mimo domova al. bez domova, žiť tuláckym životom, potulovať sa: Čo čaká v živote mrzáka, ktorý sa túla svetom sám a nemá mu kto pomôcť? (Zúb.) Ožeň sa radšej, ako by si sa mal po svete túlať. (Dobš.) Od tých čias sa Kubo túla po zboji. (Hor.) Túlal sa po Považí a vykrikoval: Handry, kosti, železá! (Krno)
3. expr. byť na potulke, s obľubou chodiť na potulky (najmä v noci): Vystríha, káže proti pijatike, túlaniu sa po nociach. (Taj.) Martin sa ozaj túla noc po noc. (Ráz.);
opak. túlavať sa, -a, -ajú