taliansky príd. k Talian, Taliansko: t. jazyk; t-i majstri umelci pochádzajúci z Talianska;
taliansky prísl.: dohovoriť sa (po) t.
taliansky -ka -ke príd.
taliansky prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
taliansky1 príd. ‹VM› vzťahujúci sa na Taliansko, na Talianov (obývajúcich krajinu na Apeninskom polostrove): t-a opera; t-a zmrzlina; t-e karty špády; poľn. t. stepný hovädzí dobytok zošľachtené plemeno s dvojstrannou úžitkovosťou;
taliansky2 prísl.
Talian, -a m.
1. príslušník talianskeho národa;
2. pejor. človek, s ktorým sa nemožno dohovoriť;
Talianka, -y, -nok ž.;
Taliansko, a str. štát, krajina na Apeninskom polostrove;
taliansky príd. i prísl.: t. jazyk, t. národ, t-a hudba; rozprávať, vedieť (po) t.;
talianskosť, -ti ž. taliansky ráz, charakter
taliansky p. Talian
taliansky [-lia-, -lä-] príd k Talian, Taliansko: na aldomass od talenskich win dal pan richtar fl 1, d 32 (ŠTÍTNIK 1656); talianskemu wjnu, ktere swogu barwu stratilo (VK 1764)