tanec, -nca m.
1. opakované rytmické pohyby, konané jednou al. viacerými osobami za sprievodu hudby, prípadne i spevu; tancovanie: spievať do tanca (Skal.); ísť do t-a; točiť sa, krútiť sa v t-i; vziať, schytiť, popýtať, vyzvať, ťahať niekoho do t-a; pren. hovor. syn urobí so ženou tanec (Urbk.) vybije ju; pren. expr. vyvolať t. zmätok, hurhaj;
pren. expr. o rýchlych pohyboch niečoho: t. fráz (Ráz.-Mart.) prázdne reči; t. kladív poskakovanie, mihotanie;
včel. druh pohybu, ktorým včela ostatné na niečo upozorňuje;
2. druh rytmických pohybov, konaných podľa ustálených pravidiel; hudobný sprievod k týmto pohybom: ľudové t-e; spoločenský t.; klasický t.; kultový t.; zbojnícke t-e; kolový t.; šabľový t. so šabľami; zastar. srdiečkový t. pri ktorom mládenci dávali dievčatám červené papierové srdiečka;
3. hovor. tanečná zábava: V čomže ja pôjdem na nedeľu do tanca? (Tim.)
4. tanečný kúsok: Rečami chce za neho dať život, skutkom ani jeden tanec. (Jégé) Bude značiť všetky tance, čo sestrička bude tancovať. (Vans.);
tanček, -a m. zdrob. expr.