tešiť, -í, -ia nedok. (koho)
1. dávať, poskytovať niekomu útechu v žiali, bôli, zármutku al. vôbec v nepríjemnej situácii, potešovať, utešovať: „No, trpezlivosť, Mate,“ teší ho doktor. (Kuk.) Neplač, Maroš, tešia ho kamaráti. (Ráz.); tešiť (sedliakov) lepšou budúcnosťou (Jil.);
2. (o veciach) robiť radosť, spôsobovať dobrý pocit, potešenie niekomu: Tešilo nás, že máme toľko pekných vecí. (Kuk.) Tešil ich život, práca. (Taj.) Nič ma neteší. (Laz.) Žiť ma neteší. (Tat.)
● teší ma, veľmi ma teší zdvorilostná formulka pri predstavovaní;
opak. tešievať, -a, -ajú;
dok. potešiť, k 2 i utešiť
|| tešiť sa
1. (z koho, z čoho, komu, čomu, na koho, na čo, v čom i so spoj. že) mať radosť, potešenie, byť rád, byť rozradostený: Teším sa z tohto chlapca. (Stod.) Tešili sa z jej bôľov a trápení. (Taj.) Tešila sa čerstvým zemiakom. (Ondr.) [Poľovník] tešil sa na túto chvíľu. (Pláv.) (Mara) deti pobudila a tešila sa v nich. (Taj.) Teší sa, že dostáva takú posilu. (Kuk.); tešiť sa ako dieťa mať úprimnú radosť;
2. (čím) potešovať sa, utešovať sa: Tešili sa nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé) Za dlhých večerov sa smutnou piesňou teším. (Rúf.)
3. (čomu) mať, požívať niečo: t. sa pozornosti (Urb.); t. sa obľube, t. sa úcte, vážnosti, dôvere; t. sa priazni (niekoho) (Bedn.); Netešili sme sa veľkej láske. (Jes.);
opak. tešievať sa;
dok. potešiť sa, k 2 i utešiť sa