teror -u m. najostrejšia forma boja proti (polit.) odporcom, násilie; hrôzovláda: krvavý t., individuálny t., vládnuť t-om
teror [t-] -ru L -re m.
teror -u m. ‹l› hrubé násilie, fyzické aj psychické, uplatňované obyčajne proti politickému odporcovi, hrozba násilím, zastrašovanie, hrôzovláda: krvavý t.; nacistický, stalinský t. tyrania
násilie 1. použitie donucovacích prostriedkov (obyč. fyzických) proti niekomu • násilenstvo • násilnosť: ak nepomôže presviedčanie, použijeme fyzické násilie, násilenstvo • teror (najostrejšia forma násilia): vládnuť terorom • terorizmus
2. výbuch agresívneho správania, najmä v súvislosti s negatívnou spoločenskou zmenou • násilenstvo • násilníctvo: ulice tých dní boli plné násilia, násilenstva, násilníctva • hrôzovláda • krutovláda • teror • terorizmus (vláda násilia): v krajine panovala hrôzovláda, krutovláda; vládol tam teror
teror p. násilie 1, 2
teror, -u, 6. p. -e m. násilie páchané na odporcovi, často až po jeho fyzické zničenie, násilné zastrašovanie, nátlak, hrôzovláda: krutý, krvavý t., útočný t., fašistický t., policajný, organizovaný t.; individuálny t. páchaný na jednotlivcoch, uplatňovaný niektorými anarchistickými smermi; biely t. prenasledovanie a fyzické ničenie účastníkov revolučného hnutia buržoáznou kontrarevolúciou