tiahly príd.
1. dlho trvajúci, dlho znejúci, pomalý, ťahavý (obyč. o zvuku): zvuky akejsi tiahlej piesne (Kuk.); tiahly spev kysuckých pasáčok (Taj.); tiahle hučanie vetra (Urb.); tiahle vážne údery (hodín) (Podj.);
2. kniž. zried. pretiahnutý, štíhly: Jej tiahly krk sa kolíše s každým skokom žrebca. (Kal.);
tiah- le i tiahlo prísl. ťahavo: Čoo? zachrochtal tiahle spitý notár. (Fr. Kráľ) Ovce tiahlo zabľačali. (Kuk.) Hohohó! — zrevali tiahlo študenti. (Bod.)