tichý príd.
1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja
2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo
3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica; t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú
4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky; geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána
5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek; hovor. t. blázon neškodný
6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas
7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba
8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď
● t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;
ticho
I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere; t. ležať pokojne; t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho; v hore je t.
● t. ako v kostole celkom;
tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne; urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromí
II. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon