Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

beztoho čast. hovor. aj tak, beztak: b. nebude mať dosť síl


ktovie, ktohovie, expr. i ktoževie, ktožehovie

I. vetná prísl. vyj. pochybnosť, uvažovanie, nevie sa, nevedno, bohvie: k., či príde; nie je to iba zámienka? – k.

II. čast. expr. je súčasťou neurč. zám. k. kto, k. ktorý, k. kde, k. kade, k. odkiaľ, k. prečo, k. koľko ap. (pís. i dovedna ktoviekto, ktoviektorý ...), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, nevedno, bohvie: mohol vidieť k. koho, celé dni blúdi k. kade, nezarobí k. koľko, prišiel nečakane k. odkiaľ


počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné


rátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! nedok.

1. počítať (význ. 1 – 7): r. peniaze, r. výrobky, r. hodiny; učiť sa v škole r., r. rovnicu; r-me s vašou pomocou; ner-l som, že prídeš; r-la ho k svojim priateľom, r-l sa medzi dobrých pracovníkov; čo za to r-te? r-a/-e sa za šťastného človeka

2. prisudzovať, pripisovať: nik by jej ner-l 40 rokov;

rátajúc, rátajúc do toho predl. s A počítajúc (do toho), vrátane: zajali 100 ľudí r. (do toho) aj deti;

nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A nepočítajúc (do toho): bol dlžen 1000 Sk n. (do toho) úroky

r. s každým halierom šetriť

// rátať sa byť vhodný, vyhovovať: to sa mi ner-e/-a to mi nevyhovuje


stoh -u m.

1. veľká kopa naukladanej slamy, krmovín ap.: postaviť s., s. sena

2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: s-y spisov, kníh;

stohový príd.


vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa; v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu; v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

nedok. vynímať -a;

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

beztoho čast.
ktovie, ktohovie, ktoževie, ktožehovie vetná prísl. i čast.
nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A
nerátajúc, nerátajúc do toho predl. s A
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A
rátajúc, rátajúc do toho predl. s A
stoh ‑u m.; stohový
štvrtohory ‑hôr ž. pomn.; štvrtohorný

ektohormón -u m. ‹g› biol. exohormón, feromón


fytohormón -u m. ‹g› biol. f-y prirodzené rastové hormóny rastlín

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj taki tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojomani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte

2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj taki taktak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuveríjednakojednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžetehovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol.fraz.: napriek tomunapriek všetkémunapriek tomu všetkému

3. p. predsa 2


beztoho p. beztak 2


dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


ktohovie p. ktovie


ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno akohovor. expr.: ktohovieakoktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobilhovor. expr.: bohvieakobohhovieakočertvieakočerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom

2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmiosobitnemimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňalihovor. expr.: bohvieakočertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)


ktoviečo, pís. i ktovie čo hovor. expr. vyjadruje neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: ktohoviečoktožehoviečobohviečočertviečo, pís. i ktohovie čo, bohvie čo atď.: myslí si, že ktoviečo, bohviečo priniesol (niečo vzácne); namýšľa si o sebe ktoviečo, čertviečo (neoprávnene veľa)


ktoviedokedy, pís. i ktovie dokedy vyjadruje neurčitosť koncovej časovej hranice • ktoviedokiaľ, pís. i ktovie dokiaľ: ktoviedokedy, ktoviedokiaľ budú prečnevedno dokedynevedno dokiaľ: nevedno dokedy opravia cestuhovor.: ktohoviedokedyktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľhovor. expr.: ktožehoviedokedyktožehoviedokiaľbohviedokedybohviedokiaľčertviedokedyčertviedokiaľ, pís. i ktožehovie dokedy, bohvie dokedy atď. (obyč. so záporným citovým hodnotením): bohviedokedy, čertviedokedy tam zostanú; bohviedokiaľ, čertviedokiaľ to spravia


ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či prídenevie sanie je známenik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy príduhovor. ktohoviehovor. expr.: ktoževiektožehoviektožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončíhovor. expr.: bohviebohhoviepánbohviepánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vrátihovor. expr.: čertviečerthovie: čert(ho)vie, čo chcelhovor. expr.: paromvieparomhovieparomžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslelnár. ktoznánár. expr.: ktohoznáktožeznáktožehoznábohzná: kto(že)zná, ako to bolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

beztoho čast. beztak, aj tak, tak či tak: za týždeň sa mu to z hlavy beztoho vyparí (Kuk.); beztoho musí počkať, dokiaľ prídu (Jégé)


ktovie i ktohovie i ktožehovie vetná prísl. i čast. nik nevie, nevedno: Zas a už ktovie koľký raz odchodia chlapci na vojnu. (Tim.) Ktohovie, čo robili dnes u Ľuptákov s vodou. (Hor.) Obed bude ktovie kedy (Tim.) o dlhý čas, neskoro. Cval nebol ktovie aký hladký (Kuk.) nebol príliš hladký.


stohovať, -uje, -ujú nedok. poľnohosp. (čo) ukladať, dávať do stohu, do stohov (slamu, nevymlátené obilie, krmoviny ap.): s. slamu, seno. ďatelinu


stohovisko, -a, -vísk str. poľnohosp. miesto, kde sa stavajú stohy


stohový p. stoh


stoh, -u m.

1. účelne naukladaná kopa nevymláteného obilia, slamy. sena a iných krmovín al. plodín: s. slamy, s. sena, s. konopí, s. ryže; klásť, zakladať s., dávať, ukladať niečo do s-u; Svoje obilie pozvážal do stohu. (Taj.); pren. bás. Lúče sa vyrojili oblohou, akoby zviazal zlaté snopy a navŕšil ich do stohov (Žáry) o východe slnka.

2. expr. veľké množstvo určitých predmetov, vecí na jednom mieste, halda, veľká kopa niečoho: s-y bielizne, s-y spisov, listov; Pred stohom polien zazrel dvetri nerozkálané drevené hrče. (Jégé);

stohový príd.: s-á plachta


štvrtohory, -hôr ž. pomn. geol. štvrté obdobievo vývoji zeme, kvartér;

štvrtohorný príd.: š-á doba

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

batoh podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) batoh; (bez) batoha; (k) batohu; (vidím) batoh; (o) batohu; (s) batohom;

(dva) batohy; (bez) batohov; (k) batohom; (vidím) batohy; (o) batohoch; (s) batohmi;


batoh podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) batoh; (bez) batoha; (k) batohu; (vidím) batoh; (o) batohu; (s) batohom;

(štyri) batohy; (bez) batohov; (k) batohom; (vidím) batohy; (o) batohoch; (s) batohmi;


mátoha podstatné meno, ženský rod

(jedna) mátoha; (bez) mátohy; (k) mátohe; (vidím) mátohu; (o) mátohe; (s) mátohou;

(tri) mátohy; (bez) mátoh; (k) mátohám; (vidím) mátohy; (o) mátohách; (s) mátohami;


stohový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) stohový; (bez) stohového; (k) stohovému; (vidím) stohového; (o) stohovom; (so) stohovým;

(dvaja) stohoví; (bez) stohových; (k) stohovým; (vidím) stohových; (o) stohových; (so) stohovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) stohový; (bez) stohového; (k) stohovému; (vidím) stohový; (o) stohovom; (so) stohovým;

(dva) stohové; (bez) stohových; (k) stohovým; (vidím) stohové; (o) stohových; (so) stohovými;


ženský rod

(jedna) stohová; (bez) stohovej; (k) stohovej; (vidím) stohovú; (o) stohovej; (so) stohovou;

(štyri) stohové; (bez) stohových; (k) stohovým; (vidím) stohové; (o) stohových; (so) stohovými;


stredný rod

(jedno) stohové; (bez) stohového; (k) stohovému; (vidím) stohové; (o) stohovom; (so) stohovým;

(štyri) stohové; (bez) stohových; (k) stohovým; (vidím) stohové; (o) stohových; (so) stohovými;


stoh podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) stoh; (bez) stohu; (k) stohu; (vidím) stoh; (o) stohu; (so) stohom;

(dva) stohy; (bez) stohov; (k) stohom; (vidím) stohy; (o) stohoch; (so) stohmi;


stoh podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) stoh; (bez) stohu; (k) stohu; (vidím) stoh; (o) stohu; (so) stohom;

(štyri) stohy; (bez) stohov; (k) stohom; (vidím) stohy; (o) stohoch; (so) stohmi;


stoh podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) stoh; (bez) stohu; (k) stohu; (vidím) stoh; (o) stohu; (so) stohom;

(tri) stohy; (bez) stohov; (k) stohom; (vidím) stohy; (o) stohoch; (so) stohmi;

tohoročí tohoročí tohoroční tohoroční

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2015 Rokytov pri Humennom HE/PV zemplín. 1971 zlúč. o. Humenský Rokytov a Zbudský Rokytov do o. Rokytov pri Humennom.
1971– Rokytov pri Humennom
Humenský Rokytov: 1773 Hommona-Rokito, Humensky Rokito, 1786 Homonna-Rokito, 1808 Homonna-Rokitó, Humenský Rokytow, 1863 Rokitohomonna, 18731913 Homonnarokitó, 1920 Humenský Rokytov, 19271965 Humenský Rokytov, Humenskij Rokytov, 19651971 Humenský Rokytov
Zbudský Rokytov: 1773 Izbugya-Rokito, Zbuczky Rokito, 1786 Isbugya-Rokito, 1808 Izbugya-Rokitó, Zbudský Rokytow, 18631913 Izbugyarokitó, 1920 Zbudský Rokytov, 19271965 Zbudský Rokytov, Zbudskij Rokytov, 19651971 Zbudský Rokytov
2386 Tehla LV/NI tekov.
1773 Töhöl, Tjehla, 1786 Töhöl, Tiehla, 1808 Töhöl, Těhel, Těhla, 18631913, 19381945 Töhöl, 19201938, 19451948 Tehla, Töhöl, 1948– Tehla

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TOHOLOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 39×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
GELNICA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 11×;
VYŠNÝ MEDZEV (obec MEDZEV), okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 5×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 4×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
KUNOVA TEPLICA, okr. ROŽŇAVA – 2×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 2×;
NIŽNÝ MEDZEV (obec MEDZEV), okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
PLEŠIVEC, okr. ROŽŇAVA – 2×;
SMOLNÍCKA HUTA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;
SMOLNÍK, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 1×;

Priezvisko TOHOL sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 42×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
GELNICA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 GELNICA) – 12×;
KUNOVA TEPLICA, okr. ROŽŇAVA – 4×;
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 4×;
NIŽNÝ MEDZEV (obec MEDZEV), okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 4×;
PLEŠIVEC, okr. ROŽŇAVA – 4×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 3×;
VYŠNÝ MEDZEV (obec MEDZEV), okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 3×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
TVRDOŠÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;

Priezvisko TOHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MOLDAVA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;

Priezvisko VOJTOHOVSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

Priezvisko VOJTOHOVSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ZLATOHORSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LAMAČ (BRATISLAVA)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor