trápiť, -i, -ia nedok.
1. (koho) spôsobovať niekomu telesné al. duševné utrpenie, trýzniť, sužovať, znepokojovať: myšlienka, starosť, zvedavosť, pochybnosť ap. ho trápi; smäd, hlad, bolesť ho trápi; t. niekoho otázkami, rečami ap.; Ľudia ma trápia o pomoc (Ráz.) obťažujú; neos. On sa dlho okúňal, trápilo ho. (Taj.)
2. (koho, čo) týrať, mučiť: t. niekoho hladom; t. zvieratá; Nebijú vás? Nemučia, netrápia? (Stod.);
opak trápievať, -a. -ajú
|| trápiť sa
1. (nad čím, o koho, o čo, pre koho, pre čo i čím) sužovať sa, mučiť sa, znepokojovať sa: trápiť sa nad príčinou niečoho (Chrob.); Nože sa netrápte oňho! (Ráz.-Mart.) No, už sa vy o to netrápte. (Taj.) Pre mňa sa ty netráp. (Fel.); trápiť sa problémami života (Ráz.);
2. expr. (na koho, na čo, pre koho, pre čo, s kým, s čím i bezpredm.) veľmi sa namáhať, ťažko pracovať, mať ťažkú prácu, drieť, dávať si námahu s niečím, s niekým: Tráp sa naň [na majetok], ako som sa ja musel. (Taj.); od malička, celý život, do smrti sa t.; (Učiteľ) so slabšími sa teda po jednom trápil. (Taj.)
3. expr. zried. pociťovať silnú fyzickú bolesť, trpieť: Dostavili sa smrtonosné kŕče. Chlapček trápil sa dosť dlho. (Vaj.);
opak. k 1, 2 trápievať sa