trón, -u m.
1. slávnostné kreslo panovníka, vladára, kráľa ap., používané pri vykonávaní vladárskej moci, vladársky prestol: zlatý, pozlátený t.; kráľovský t., pren. vláda; sedieť na t-e, pren. vládnuť; pren.: Moyzes podával pred samý trón nepočetné prosby (Vaj.) panovníkovi; pod trónom matky Tatry (Štúr) pod Tatrami;
2. vláda, panovnícka moc, vladárstvo, kráľovská moc: dosadiť niekoho na t. dať mu vládnu moc; udržať sa na t-e udržať si vládu; zaujať t. stať sa kráľom, vladárom; zrieknuť sa t-u; spor o t.; následník t-u; pren. padali tróny (Urb.) zanikali vladárstva;
trónny príd. panovnícky: t-a sieň; t-a reč slávnostné vyhlásenie panovníka pri nástupe vlády