Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastrojiť -í -a dok.

1. pripraviť (význ. 1), prichystať: n-li mu prekážky, n. proti niekomu úklady

2. dať smer, usmerniť: n-l ho na inú cestu

3. uspôsobiť, naladiť: n. tvár do úsmevu, byť nepriateľsky n-ený

n. niekomu → pascu;

nedok. nastrájať -a

// nastrojiť sa dok.

1. pripraviť sa (význ. 1): n. sa do plaču

2. veľa sa strojiť na niečo: čo sa n-l ísť na návštevu!

nedok. k 1 nastrájať sa


navystrájať -a dok. expr. veľa a opakovane vystrájať, povyvádzať: búrka n-la škody; čo to dieťa n-ja!


pristrojiť -í -a dok.

1. obliecť (význ. 1): dievčence p-la za družice; p. niekoho do čepca

2. pripraviť (význ. 2), prichystať: p. večeru;

nedok. pristrájať -a


tri, m. živ. traja troch I troma/-mi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3: t. roky, traja chlapci, t. ženy, t. páry; rozdeliť po t. (konzervy); dva-t., dvaja-traja asi 2 al. 3

expr. tárať → dve na t.; boli mu t. svety bolo mu veľmi dobre; robí sa, vyzerá, akoby nevedel do t-ch napočítať, narátať tvári sa nevedomým; (držať niekoho) na t. kroky od tela v primeranom odstupe; traja z(a)mrznutí svätí obyč. chladné dni na mená Pankrác, Servác, Bonifác


vystrojiť -í -a dok.

1. zaopatriť výstrojom, vybaviť: v. brigádnikov náradím, dobre v-ené laboratórium

2. zabezpečiť uskutočnenie nejakej akcie, usporiadať, zorganizovať: v. hostinu, svadbu

3. vypraviť (význ. 1), vychystať: v. deti do školy

4. vyobliekať: v. mladuchu;

nedok. vystrájať -a

1. k 1 – 4

2. vyvádzať (význ. 2); vyčíňať: v. nezbedy; v-nie víchrice

// vystrojiť sa

1. vydať sa (význ. 4), vypraviť sa, vychystať sa: v. sa na poľovačku

2. vyobliekať sa: v-ený ako na svadbu;

nedok. vystrájať sa


zastrájať sa -a nedok.

1. vystatovačne prejavovať úmysel: z. sa na medveďa strojiť sa, chystať sa; z. sa viac nepiť; z-l sa, že zvíťazí

2. vyhrážať sa: z-l sa mu palicou; z-l sa, že to tak nenechá

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastrájať ‑a ‑ajú nedok.; nastrájať sa
navystrájať ‑a ‑ajú dok.
pristrájať ‑a ‑ajú nedok.
tri, m. živ. traja troch I troma/tromi čísl.
vystrájať ‑a ‑ajú nedok.; vystrájať sa
zastrájať sa ‑a ‑ajú nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mimojazykový ktorý nepatrí do oblasti jazyka • extrajazykovýodb.: extralingválnymimolingválny: mimojazykové, extrajazykové, mimolingválne vyjadrovacie prostriedkynejazykovýnelingválny (iný ako jazykový): stvárňovaná skutočnosť patrí k nejazykovým, nelingválnym javom


navystrájať p. vykonať 2


povystrájať 1. p. vystrojiť 1 2. p. vyviesť 1, vykonať 2


vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2


vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzaťpovykonávaťpovyčíňaťpostváraťpovystrájaťpopáchaťpošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzaťnavystrájaťnavyčíňaťnastváraťnapáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2


vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť) • zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabátaodstrojiť: odstrojenie nevestyzodieťzodiať: zodeje si premočené šatyzvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťaobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pásapovyzliekaťpozobliekaťpoodstrájaťpozodievaťpozvliekať (postupne, viac častí odevu al. viac osôb) • stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastrájať, nastrájať sa p. nastrojiť, nastrojiť sa


nastrojiť, -í, -a dok.

1. (čo) nachystať, prichystať, pripraviť, zariadiť: n. úklady, pascu niekomu; Ktovie, čo všetko ešte nastrojili kňazi proti nemu. (Fig.) Nastrojil všetko tak, aby ani jedna strana nebola ukrivdená. (Kuk.)

2. (koho, zried. i čo) naladiť, uspôsobiť, priviesť do istého stavu: Ťažko je deti nastrojiť do spania. (Šolt.) Nastrojil vojakov, aby strelili do šiatra kráľovho (Kal.) naviedol, nahovoril. Nastrojte vľúdne tváre! (Fig.); duševné, telesné nastrojenie (Podj.) stav; Strach o sestru prevážil jej prešťastné nastrojenie (Vaj.) náladu;

nedok. nastrájať, -a, -ajú i nastrojovať, -uje, -ujú

|| nastrojiť sa prichystať sa, pripraviť sa na niečo: do plaču nastrojená Elča (Šolt.); Už nespieva, iba niekedy s otcom, keď sa zvláštne k tomu nastroja. (Šolt.);

nedok. nastrájať sa i nastrojovať sa


navystrájať, -a, -ajú dok. expr. (čo, čoho) urobiť, vykonať, narobiť, navyvádzať: Veľa nezrelých vecí som navystrájal. (Stod.)


popristrájať, -a, -ajú dok. (koho) postupne (viac osôb) pristrojiť, poobliekať: p. deti do sviatočných šiat; Veď ťa tu pekne popristrája tvoja milá! Tu ťa čaká oblek nový. (Botto)

|| popristrájať sa postupne sa pristrojiť, poobliekať sa: p. sa do nových šiat


povystrájať, -a, -ajú dok.

1. (koho kam) postupne vystrojiť, vypraviť: p. deti do školy;

2. expr. (čo) porobiť, povykonávať, povyčíňať: Aké kúsky povystrájaš? (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nastrájať nedokonavé sloveso
(ja) nastrájam VKesa+; (ty) nastrájaš VKesb+; (on, ona, ono) nastrája VKesc+; (my) nastrájame VKepa+; (vy) nastrájate VKepb+; (oni, ony) nastrájajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nastrájal VLesam+; (ona) nastrájala VLesaf+; (ono) nastrájalo VLesan+; (oni, ony) nastrájali VLepah+;
(ty) nastrájaj! VMesb+; (my) nastrájajme! VMepa+; (vy) nastrájajte! VMepb+;
(nejako) nastrájajúc VHe+;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

popristrágať popristrágať Pristrágáňí Pristrágáňí pristrágať pristrágať wistráganí wistráganí Wístrágáňí Wístrágáňí wistrágať wistrágať

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠTRAJÁNEKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
PODLAVICE (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ŠTRAJANEKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 3×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
DOLNÁ LEHOTA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
SKALICA (obec PODBREZOVÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;

Priezvisko ŠTRAJÁNEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PODLAVICE (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;

Priezvisko ŠTRAJANEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
SKALICA (obec PODBREZOVÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
DOLNÁ LEHOTA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 1×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 1×;

Priezvisko TRAJANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PIESOK (obec MODRA), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;

Priezvisko TRAJANOV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ADAMA TRAJANA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
PIEŠŤANY

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor