trasa -y trás ž.
1. vytýčený smer, pozdĺžna os komunikácie: diaľková t., telekomunikačná t., t. plynovodu, vytýčiť t-u
2. dráha, cesta: turistická t., chodiť po vyznačenej t-e
trasa -y ž. ‹f›
1. geod. smerové a výškové vytýčenie komunikácie al. iného technického diela; publ. smer vôbec; stav. priestorová čiara spájajúca stredy koruny cesty, železničných al. iných objektov
2. dopr. spojenie s určeným smerom medzi východiskovým a cieľovým miestom: t. jazdy; t. metra, lanovej dráhy
3. dráha (často rozostavaná), trať, cesta: turistická t.;
trasový2 príd.
dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu
2. p. trať 1, 3
trasa p. dráha 1
trasa, -y, trás ž. pozdĺžna os železničnej, cestnej, vodnej a inej komunikácie, vytýčený smer: t. novej železnice Moskva-Leningrad; odb. t. toku geometrická os koryta upraveného toku
(jedna) trasa; (bez) trasy; (k) trase; (vidím) trasu; (hej) trasa!; (o) trase; (s) trasou;
(tri) trasy; (bez) trás; (k) trasám; (vidím) trasy; (hej) trasy!; (o) trasách; (s) trasami;