tresk
I. cit.
1. napodobňuje zvuk pri náraze, výbuchu ap., bác, bum: vtom t.! vybuchol granát
2. naznač. prudký náraz, bác: t. (hlavou) do stĺpa
II. tresk -u m. treskot, rachot, hrmot: t. hromu, robiť t.; → veľký t.
● s t-om-pleskom hrmotne; bez t-u-plesku v tichosti
bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)
p. aj buch, švác, prask
2. p. ach 1
lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál
prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásk • tresk • bác • trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári • krach • puk • rup • rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice • druzg • švác: druzg, švác, hodil tanier o zem • buch • bum • bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi
tresk1 p. prask, bác 1
tresk2, treskot p. lomoz
tresk1 cit. označuje buchot, hrmot, rachot, treskot, spôsobený obyč. pádom, úderom, nárazom ap.; buch, bác: Tresk! Praskol granát celkom blízko. (Pláv.) Tresk! Justína šmarila na stôl misu s jedlom. (Laz); vo funkcii prísudku: Škebľa tresk na kameň a bolo po pancieri (Mor.) prudko dopadla. Dolu na rúbani tresk-plesk! Šibla mína. (Pláv.)
tresk2, -u m. ostrý rachotivý zvuk, rachot, hrmot, buchot, pleskot, treskot, trieskanie, tresknutie; hluk, lomoz, hurhaj: robiť t.; t. hromu; t. zbraní, striel; t. vozov; t. hudby (Tim.); Nastal tresk, vresk, trma-vrma ako v pekle. (Urbk.) Tu doma sú stále vresky, tresky, škriepky, hádky. (Al.)
● prihrnúť sa, prísť s treskom-pleskom hrmotne; narobiť tresku-plesku hrmotu, rachotu; ísť treskom-pleskom hrmotne; bez tresku-plesku (tresku, plesku; tresku a plesku) v tichosti, bez hluku
(jeden) tresk; (bez) tresku; (k) tresku; (vidím) tresk; (hej) tresk!; (o) tresku; (s) treskom;
(dva) tresky; (bez) treskov; (k) treskom; (vidím) tresky; (hej) tresky!; (o) treskoch; (s) treskmi;