Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trafiť dok.

1. zasiahnuť cieľ: t. do terča, t. kameňom do obloka, t. niekomu (rovno) do srdca, (ne)t. do prázdnej bránky; guľka ho t-la

2. nájsť cestu, potrafiť: t. domov, t. niekde aj poslepiačky

3. naraziť (význ. 2), natrafiť: t. na vodu, na rudu, t. na známych

4. (s prísl. dobre, zle ap.) prísť: zle t-l, nikoho nenašiel doma

5. hovor. (s neurč. plnovýznamového slovesa) ako pomocné sloveso vyj. možnosť realizovať pripojený dej: t-í pršať, čo potom?

● t. do čierneho, t. klinec po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci; t. vedľa zmýliť sa; t. do živého dotknúť sa citlivej stránky; t-ená hus zagága zareaguje ten, koho sa niečo dotkne; t-la → kosa na kameň; t. niekomu na strunu, na nôtu ulahodiť mu; expr.: išiel ho → šľak t.; nech to → šľak t-í!

nedok. k 1 triafať -a

● t. vedľa mýliť sa

// trafiť sa naskytnúť sa: také šťastie sa málokomu t-í;

nedok. triafať sa

triáda -y triád ž.

1. kniž. trojica

2. filoz. trojstupňovitosť vývinu (téza – antitéza – syntéza)

trial -u m. šport. motocyklová súťaž v neschodnom teréne, pri kt. sa jazdec nesmie dotknúť nohou zeme;

trialový príd.

trikrát, tri razy neskl. čísl. nás. k 3: t. väčší, t. opakovaný

tri, m. živ. traja troch I troma/-mi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 3: t. roky, traja chlapci, t. ženy, t. páry; rozdeliť po t. (konzervy); dva-t., dvaja-traja asi 2 al. 3

● expr. tárať → dve na t.; boli mu t. svety bolo mu veľmi dobre; robí sa, vyzerá, akoby nevedel do t-ch napočítať, narátať tvári sa nevedomým; (držať niekoho) na t. kroky od tela v primeranom odstupe; traja z(a)mrznutí svätí obyč. chladné dni na mená Pankrác, Servác, Bonifác

tri štvrte i trištvrte neskl. čísl. zlom. tri štvrtiny: t. hodiny, kila, metra; o t. na päť

Kostoľany pod Tribečom -lian L -noch m. pomn. obec na západnom Slovensku v Zlatomoravskom okrese západne od Zlatých Moraviec;

Kostoľanec, Tribečskokostoľanec -nca pl. N -nci m.;

Kostolianka, Tribečskokostolianka -ky -nok ž.;

kostoliansky, tribečskokostoliansky -ka -ke príd.

triacylglycerol -u m. ‹g› chem. t-y estery trojsýtneho alkoholu glycerolu s vyššími mastnými kyselinami

triáda -y ž. ‹g› kniž. a odb. trojica: chem. trojica prvkov, v ktorých atómová hmotnosť stredného člena je aritmetickým priemerom atómových hmotností vonkajších členov; filoz. trojstupňový charakter vývinového procesu (najmä u Hegla: téza, antitéza, syntéza);

triadický príd.

triakontán -u m. ‹g› chem. uhľovodík s acyklickým reťazcom s 30 atómami uhlíka

triakontoros -ra m. ‹g› hist. starogréc. bojová loď s 30 veslármi

triak -u m. ‹U› eltech. polovodičový trojvývodový prvok s prepínacími vlastnosťami v obidvoch smeroch

-trial ‹a < f› v zloženinách druhá časť s významom preteky, skúška (napr. cyklotrial)

tri- ‹g, l› v zloženinách prvá časť s významom trikrát, troj-, tri, trojitosť

triáda, -y, triád ž. trojica, jednota troch;

mat. trojciferná skupina číslic;

filoz. v Hegelovej idealistickej filozofii trojstupňovosť dialektického vývinu (téza, antitéza. syntéza);

biol. tri dcérske bunky vzniknuté z jednej materskej bunky

trikrát i tri razy čísl. nás. k tri

tri, muž. živ. traja (nár. i tria), troch, 7. p. troma/tromi čísl. zákl. pre číslo 3: tri koruny, tri litre, tri hodiny, tri dni; pred troma/tromi mesiacmi, rokmi; tri razy trikrát; tri páry, tri štvrte; traja bratia; hovor. Troch kráľov, na Tri krále 6. januára; dva-tri, dve-tri, dvaja-traja, tri-štyri asi 2-3 (3-4); hovor. na dva-tri kroky blízko, nie ďaleko; na tri kroky od seba (od tela) ďalej od seba

● hovor. expr. trepať, rozprávať, tárať, hovoriť, vravieť, pliesť ap. dve na tri nepremyslene, hlúpo, tárať; iron. nevie do troch narátať, napočítať je hlúpy, naivný; hovor.: gazdovať od piatich k trom zle hospodáriť; je, bude (budú, boli) mu tri svety má sa, bude sa mať (mal sa) dobre, výborne; nedať niečo (ani) za tri svety za veľa, za veľkú hodnotu; niečoho al. niekoho je za tri svety veľa, veľké množstvo; na tri prsty široký, hrubý ako tri prsty; narásť na tri rífy veľmi dlhé; hovor. zastar. na tri vrhy, do troch vrhov trikrát; raz, dva, tri, raz, dva. tri ... povely pri cvičení; nár. žart. má na hlave troma radmi jeden chlp (Zúb.) má veľmi riedke vlasy; hovor. o troch pri určovaní času, bežnejšie o tretej; hovor. Andrej urobil nad desiatkou tri kríže (Kuk.) rozlúčil sa s desiatkou; tri bili, štyri bili napodobnenie švitorenia

tri razy p. trikrát

tri štvrte, pís. i trištvrte neskl. zlomkový výraz pri mierach a váhach, tri štvrtiny: trištvrte (tri štvrte) hodiny (kila, metra, litra, roka); tri štvrte (trištvrte) na dve časový údaj; Hodiny na veži odbíjajú tri štvrte. (Barč)

striezvy p.
triezvy