Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

triezvy príd.

1. neomámený alkoholom, op. opitý: konať v t-om stave

2. rozumný (význ. 1, 2), rozvážny, vecný: t. náhľad, úsudok, po t-ej úvahe

3. obyčajný, jednoduchý; holý, číry: t-e zariadenie izby; t-a skutočnosť;

triezvo prísl.: t. rozmýšľať;

triezvosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
triezvy; triezvo prísl.; triezvosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozumtriezvyrozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvahapokojnývyrovnanýstoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojomnevýbušnýzdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav

2. p. bezcitný, surový 2


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2


pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • miernytichýnečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina riekyupokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojenýnerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánokidylickýharmonickýselankovýselankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojnáupokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánokvyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človekchladnýchladnokrvnýtriezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvyflegmatickýpren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postojnevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušenározvážnyuvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tónkniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • miernyzdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povahakrotkýtichýnevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osobapokojamilovnýmierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvonenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestoubezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

4. p. pomalý 1, mierny


prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

2. p. holý 4


reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistickýtriezvyvecný: mať na vec triezvy, vecný pohľadpragmatickýpragmatistickýpraktickýprakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístupuskutočniteľnýrealizovateľnýmožnýdosiahnuteľnýsplniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľnéobjektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti

2. p. skutočný 1


rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosťmyšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesyintelektuálnyintelektuálskyduševný: intelektuálna, duševná prácalogickýodb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)

2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístupchladnýtriezvy: chladné, triezve úvahyodb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)

p. aj rozumný, triezvy, chladný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

triezvy príd.

1. ktorý je pri rozume, pri zmysloch, neomámený alkoholom, nie opitý: V Spiši ho vyhodili opitého triezvi ľudia z krčmy. (Vans.); v t-om stave; t-a hlava; t. rozum; t-a myseľ (Zúb.);

2. povahove mierny, rozvážny, rozumný, obozretný; vecný: Justh, človek triezvy a umný (Škult.); Starý Pilát bol iste triezvy skeptik. (Rys.); t. hlas; t. pohľad;

3. uvážený, premyslený, rozmyslený: t-e myšlienky, t. úsudok, t-e uváženie, t-a reč; t-a vypočítavosť (Letz); chladná rozvaha, t. výpočet (Hor.);

4. prostý, jednoduchý, obyčajný; číry, holý: t-a skutočnosť; Taký, možno povedať triezvy, ba až skromný je celý vnútrajšok domu. (Heč.);

za triezva nie v opilosti, pri triezvom rozume;

na triezve nár. v spojení byť na t. byť triezvy: Odvetí on rezko, aby videla po hlase, že je na triezve. (Tim.);

triezvo prísl. rozumne, rozvážne, premyslene; vecne: t. hovoriť, uvažovať, rozmýšľať, t. posúdiť niečo, t. vidieť niečo, t. hľadieť na niečo;

triezvosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, kto je triezvy, nie opitý;

2. rozvážnosť, rozumnosť; uváženosť, rozmyslenosť;

3. jednoduchosť, prostota

Morfologický analyzátor

triezvy prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) triezvy; (bez) triezveho; (k) triezvemu; (vidím) triezveho; (o) triezvom; (s) triezvym;

(traja) triezvi; (bez) triezvych; (k) triezvym; (vidím) triezvych; (o) triezvych; (s) triezvymi;


(jeden) triezvejší; (bez) triezvejšieho; (k) triezvejšiemu; (vidím) triezvejšieho; (o) triezvejšom; (s) triezvejším;

(štyria) triezvejší; (bez) triezvejších; (k) triezvejším; (vidím) triezvejších; (o) triezvejších; (s) triezvejšími;


(jeden) najtriezvejší; (bez) najtriezvejšieho; (k) najtriezvejšiemu; (vidím) najtriezvejšieho; (o) najtriezvejšom; (s) najtriezvejším;

(štyria) najtriezvejší; (bez) najtriezvejších; (k) najtriezvejším; (vidím) najtriezvejších; (o) najtriezvejších; (s) najtriezvejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) triezvy; (bez) triezveho; (k) triezvemu; (vidím) triezvy; (o) triezvom; (s) triezvym;

(dva) triezve; (bez) triezvych; (k) triezvym; (vidím) triezve; (o) triezvych; (s) triezvymi;


(jeden) triezvejší; (bez) triezvejšieho; (k) triezvejšiemu; (vidím) triezvejší; (o) triezvejšom; (s) triezvejším;

(tri) triezvejšie; (bez) triezvejších; (k) triezvejším; (vidím) triezvejšie; (o) triezvejších; (s) triezvejšími;


(jeden) najtriezvejší; (bez) najtriezvejšieho; (k) najtriezvejšiemu; (vidím) najtriezvejší; (o) najtriezvejšom; (s) najtriezvejším;

(dva) najtriezvejšie; (bez) najtriezvejších; (k) najtriezvejším; (vidím) najtriezvejšie; (o) najtriezvejších; (s) najtriezvejšími;


ženský rod

(jedna) triezva; (bez) triezvej; (k) triezvej; (vidím) triezvu; (o) triezvej; (s) triezvou;

(štyri) triezve; (bez) triezvych; (k) triezvym; (vidím) triezve; (o) triezvych; (s) triezvymi;


(jedna) triezvejšia; (bez) triezvejšej; (k) triezvejšej; (vidím) triezvejšiu; (o) triezvejšej; (s) triezvejšou;

(štyri) triezvejšie; (bez) triezvejších; (k) triezvejším; (vidím) triezvejšie; (o) triezvejších; (s) triezvejšími;


(jedna) najtriezvejšia; (bez) najtriezvejšej; (k) najtriezvejšej; (vidím) najtriezvejšiu; (o) najtriezvejšej; (s) najtriezvejšou;

(štyri) najtriezvejšie; (bez) najtriezvejších; (k) najtriezvejším; (vidím) najtriezvejšie; (o) najtriezvejších; (s) najtriezvejšími;


stredný rod

(jedno) triezve; (bez) triezveho; (k) triezvemu; (vidím) triezve; (o) triezvom; (s) triezvym;

(tri) triezve; (bez) triezvych; (k) triezvym; (vidím) triezve; (o) triezvych; (s) triezvymi;


(jedno) triezvejšie; (bez) triezvejšieho; (k) triezvejšiemu; (vidím) triezvejšie; (o) triezvejšom; (s) triezvejším;

(tri) triezvejšie; (bez) triezvejších; (k) triezvejším; (vidím) triezvejšie; (o) triezvejších; (s) triezvejšími;


(jedno) najtriezvejšie; (bez) najtriezvejšieho; (k) najtriezvejšiemu; (vidím) najtriezvejšie; (o) najtriezvejšom; (s) najtriezvejším;

(tri) najtriezvejšie; (bez) najtriezvejších; (k) najtriezvejším; (vidím) najtriezvejšie; (o) najtriezvejších; (s) najtriezvejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor