trofej, -e ž.
1. predmet odňatý porazenému, premoženému, víťazná korisť: vojnová t.; víťazná t.; pren. Ich trofej — niekoľko kukuričných šúľkov. (Zel.)
2. poľov. určitá časť tela ulovenej zveri, obyč. parohy, kly, zuby ap. ako dôkaz úspechu: poľovnícka t.;
3. cena, uznanie za vynikajúci výkon: rytieri odnesú trofej z turnaja (Fel.); šport. hokejová t., medzinárodná t.;
trofejný i trofejový príd.: poľov. t-á zver; voj. t-é zbrane