truľo -a mn. -ovia m. hovor. pejor. (obyč. v nadávke) hlupák, sprosták, chmuľo;
truľko -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
truľo p. hlupák
truľo, -a, mn. č. -ovia m. hovor. pejor. hlúpy človek, hlupák, sprosták, chmuľo, chumaj (často v nadávke): Aby sa nenazdávali, že sme len dajakí truľovia. (Jil.) „Taký truľo sprostý!“ obľahčila si opovržlivou nadávkou. (Tim.);
truľovský príd. expr.: truľo t. (Dobš.);
truľko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.
(jeden) truľo; (bez) truľa; (k) truľovi; (vidím) truľa; (hej) truľo!; (o) truľovi; (s) truľom;
(štyria) truľovia; (bez) truľov; (k) truľom; (vidím) truľov; (hej) truľovia!; (o) truľoch; (s) truľami;