truľo, -a, mn. č. -ovia m. hovor. pejor. hlúpy človek, hlupák, sprosták, chmuľo, chumaj (často v nadávke): Aby sa nenazdávali, že sme len dajakí truľovia. (Jil.) „Taký truľo sprostý!“ obľahčila si opovržlivou nadávkou. (Tim.);
truľovský príd. expr.: truľo t. (Dobš.);
truľko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.