trúp, -a m. pejor. sprosták, chmuľo, hlupák, truľo (často v nadávke): Veď už hovor, čo sa stalo, ty starý trúp! (Jégé);
trúpstvo, -a str. hlúposť, sprostosť: Akéže je to zas trúpstvo? (Kuk.)
trup, -u m.
1. základná časť tela medzi hlavou a končatinami, driek: ľudský t.; Bolo vidno končatiny takmer úplne oddelené od trupu. (Urb.)
2. základná, hlavná časť niečoho: netvorný trup lampy (Ondr.);
let. časť draka lietadla bez nosnej sústavy, chvostových plôch a pristávacieho zariadenia; odb. t. lode kostra lode s vonkajším i vnútorným debnením;
geogr. hlavná plocha pevniny;
trupový1 príd. k 1: t-é svalstvo