tvár -e/-i ž.
1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: pravidelná, oválna, okrúhla, plná t., vráskavá, pehavá t.; červený, počerný v t-i; usmievavá, vážna t.; prejsť si rukou po t-i, pozerať niekomu do t-e, spadnúť na t., dolu t-ou; krv mu udrela do t-e očervenel; (pozerať, spytovať sa) s nevinnou t-ou s pretvárkou
2. človek, bytosť, tvor: nevidieť ani jednu známu t.; biela, bledá t. beloch; nemá t. zviera
3. kniž. podstata (význ. 1); ráz, charakter: pravá t. nepriateľa, fašizmu
4. kniž. podoba (význ. 2), obraz: zimná t. mesta, kraj si zachováva svoju typickú t.
● → ukázať niekomu peknú, milú t.; (vy)strúhať vážnu, kyslú t. (za)tváriť sa vážne, nepríjemne; pozrieť sa, hľadieť nebezpečenstvu ap. smelo do t-e zachovať sa hrdinsky, byť hrdinským; pracovať v pote t-e ťažko; stratiť t. stratiť úctu, dôveru, autoritu ap.; kniž.: mať → jánusovskú t.; na t-i miesta na mieste;
tvárový príd.;
tvárička -y -čiek ž. zdrob.