tvoriť, -í, -ia nedok.
1. (čo) spôsobovať vznik niečoho, dávať vznikať niečomu, vytvárať, utvárať: včely tvoria vosk; t. bunky, t. bielkoviny, t. pleseň; t. (si) pojmy, predstavy; t. nové slová; hud. t. tón intonovať; t. spolky (Kuk.); [Páni] tvorili si nové ovzdušie. (Urb.) Cítil som, že si sám tvorím a chystám nešťastie. (Vaj.)
● t. divy (čudesá) dosahovať neobyčajné výsledky;
2. (bezpredm., čo, koho) tvorivou umeleckou činnosťou vytvárať umelecké dielo: Pravý umelec musí tvoriť. (Zúb.) Nevyhnutnosť tvoriť literárne chytá ho i samého za srdce. (Ráz.); pren. Gašpar dokázal, že nevie tvoriť ľudí (A. Mat.) vykresľovať, umelecky zobrazovať.
3. (čo) vytvárať miestnu, priestorovú ohraničenosť, obmedzenosť; vymedzovať, ohraničovať: Hora svojou tmavou zeleňou tvorí pekný rámec jasnej poľane. (Kuk.) [Kotlina] tvorila koryto. (Urb.); nad dolinou, ktorú tvorili rovnobežné dve reťaze kopcov (Vaj.);
4. kniž. (čo) byť niečím (vo funkcii sponového slovesa): t. základ, jadro, podstatu, oporu niečoho; t. nerozlučný (neoddeliteľný, uzavretý) celok; t. výnimku; Predkovia naši v Ázii bývali, sedem kmeňov tvorili. (Taj.) Cítil, že tvoria s robotníkmi jednu rodinu. (Zúb.)
5. kniž. zried. (koho) robiť niekoho niečím, nejakým: čo vlastne človeka tvorí a drží (Jil.);
opak. tvorievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 3, 4 vytvoriť, k 1, 3, 4 i utvoriť
|| tvoriť sa robiť sa, vznikať, utvárať sa, vytvárať sa: biely prach, ktorý sa tvorí z vápencového štrku (Kuk.); Tu sa tvorí nový svet. (Ráz.) Tvorili sa krúžky v sprisahaneckom ovzduší. (Tat.);
opak. tvorievať sa;
dok. vytvoriť sa, utvoriť sa