typ -u m. ‹g›
1. jedinec al. vec ako vzor, príklad, nositeľ charakteristických vlastností, znakov pre celú skupinu jedincov al. vecí: t. obchodníka
● byť niečí t. mať vlastnosti zodpovedajúce jeho predstavám; lit. literárny t.; biol. jedinec (rastlina al. živočích), predstaviteľ svojho druhu, podľa ktorého bol vyhotovený opis druhu; tech., stav. t. automobilu, rodinného domu
2. telesné al. duševné znaky charakteristické pre určitú skupinu jednotlivcov: športový t.; psych., fyziol. konštitucionálny t. telesné znaky určujúce vzhľad jednotlivca na základe vrodených aj získaných znakov; silný, slabý t.; pyknický, astenický t.; vizuálny, auditívny t.; poľn. plemenný, úžitkový, dojný, nosný t.
3. súhrn jedincov al. vecí s rovnakými základnými charakteristickými vlastnosťami, znakmi, druh: rôzne t-y písma; antrop. skupina ľudí s rovnakými al. veľmi podobnými znakmi: nordický, alpský, slovanský t.; lingv. aglutinačný, flektívny, izolačný t. jazyka; slovotvorný t.; poľn. pôdny t. skupina pôd rovnakého (al. podobného) pôvodu a pôdneho profilu: čiernozemný, podzolový pôdny t.; geogr. klimatický podnebný t. určité podnebie, klíma vyznačujúca sa súborom trvalých charakteristických znakov počasia: prímorský, pevninský, horský t.; mat., log. druh objektu; jednoduchá teória t-ov logická teória, v ktorej indivíduá tvoria jeden typ, triedy indivíduí iný, triedy tried indivíduí ďalší atď.
4. spôsob, ráz, sloh: vilový t. mesta; ekon. kusový, sériový t. výroby
5. polygr. jednotlivý písmenový znak malej al. veľkej abecedy, litera 1, písmeno; obyč. mn. t-y odlievané písmená, ornamenty, značky;
typový príd.: t-á značka; motor. t-á skúška motorového vozidla úradná skúška o jeho spôsobilosti jazdiť; obch. t-é kontrakty obsahujúce štandardné zmluvné ustanovenia;
typovo prísl.