Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

učený príd.

1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor

2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;

učene prísl.;

učenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
učený; učene prísl.; učenosť ‑i ž.

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2


náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúrapoučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný filmdidaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické dielaencyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovníkvedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáškazastar. náukový: náukový materiál


učený 1. p. vzdelaný 2. p. akademický 2


vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

učený príd.

1. majúci dôkladné vedomosti, školený, vzdelaný, múdry: u. človek, u. profesor;

2. pochádzajúci od múdrych, školených ľudi: u-á debata, u-é slová a reči (Jil.);

3. zastar. u-á spoločnosť, u-é tovarišstvo pomenovania starých vedeckých spoločností;

učene prísl. učenosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

učený príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) učený; (bez) učeného; (k) učenému; (vidím) učeného; (o) učenom; (s) učeným;

(traja) učení; (bez) učených; (k) učeným; (vidím) učených; (o) učených; (s) učenými;


(jeden) učenejší; (bez) učenejšieho; (k) učenejšiemu; (vidím) učenejšieho; (o) učenejšom; (s) učenejším;

(štyria) učenejší; (bez) učenejších; (k) učenejším; (vidím) učenejších; (o) učenejších; (s) učenejšími;


(jeden) najučenejší; (bez) najučenejšieho; (k) najučenejšiemu; (vidím) najučenejšieho; (o) najučenejšom; (s) najučenejším;

(štyria) najučenejší; (bez) najučenejších; (k) najučenejším; (vidím) najučenejších; (o) najučenejších; (s) najučenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) učený; (bez) učeného; (k) učenému; (vidím) učený; (o) učenom; (s) učeným;

(štyri) učené; (bez) učených; (k) učeným; (vidím) učené; (o) učených; (s) učenými;


(jeden) učenejší; (bez) učenejšieho; (k) učenejšiemu; (vidím) učenejší; (o) učenejšom; (s) učenejším;

(dva) učenejšie; (bez) učenejších; (k) učenejším; (vidím) učenejšie; (o) učenejších; (s) učenejšími;


(jeden) najučenejší; (bez) najučenejšieho; (k) najučenejšiemu; (vidím) najučenejší; (o) najučenejšom; (s) najučenejším;

(dva) najučenejšie; (bez) najučenejších; (k) najučenejším; (vidím) najučenejšie; (o) najučenejších; (s) najučenejšími;


ženský rod

(jedna) učená; (bez) učenej; (k) učenej; (vidím) učenú; (o) učenej; (s) učenou;

(štyri) učené; (bez) učených; (k) učeným; (vidím) učené; (o) učených; (s) učenými;


(jedna) učenejšia; (bez) učenejšej; (k) učenejšej; (vidím) učenejšiu; (o) učenejšej; (s) učenejšou;

(tri) učenejšie; (bez) učenejších; (k) učenejším; (vidím) učenejšie; (o) učenejších; (s) učenejšími;


(jedna) najučenejšia; (bez) najučenejšej; (k) najučenejšej; (vidím) najučenejšiu; (o) najučenejšej; (s) najučenejšou;

(tri) najučenejšie; (bez) najučenejších; (k) najučenejším; (vidím) najučenejšie; (o) najučenejších; (s) najučenejšími;


stredný rod

(jedno) učené; (bez) učeného; (k) učenému; (vidím) učené; (o) učenom; (s) učeným;

(tri) učené; (bez) učených; (k) učeným; (vidím) učené; (o) učených; (s) učenými;


(jedno) učenejšie; (bez) učenejšieho; (k) učenejšiemu; (vidím) učenejšie; (o) učenejšom; (s) učenejším;

(štyri) učenejšie; (bez) učenejších; (k) učenejším; (vidím) učenejšie; (o) učenejších; (s) učenejšími;


(jedno) najučenejšie; (bez) najučenejšieho; (k) najučenejšiemu; (vidím) najučenejšie; (o) najučenejšom; (s) najučenejším;

(tri) najučenejšie; (bez) najučenejších; (k) najučenejším; (vidím) najučenejšie; (o) najučenejších; (s) najučenejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor