Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
domučiť, -í, -ia dok. (koho) umučiť, dotrápiť: Tieto baby domučia mi pána. (Vaj.)
doporučiť, doporučovať, správ. odporúčať
doručiť, -í, -ia dok. (čo) dodať, odovzdať do ruky;
admin. odovzdať zásielku adresátovi: d. list, balík, peniaze, predvolanie; práv. d. žalobu, rozsudok;
nedok. doručovať, -uje, -ujú
doučiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) učením doplniť vedomosti niekoho, celkom naučiť: d. žiakov pesničku;
2. (koho, čo i bezpredm.) prestať učiť;
nedok. doúčať, -a, -ajú i doučovať, -uje, -ujú
|| doučiť sa
1. (čo) doplniť si vedomosti, celkom sa naučiť: Čo sa Janík nenaučil, to sa Janko nedoučí. (prísl.)
2. (čo i bezpredm.) skončiť učenie, prestať sa učiť;
dok. doúčať sa i doučovať sa
mučiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení
● hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;
2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami; kašeľ ho mučí; pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí
● učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;
opak. mučievať, -a, -ajú;
dok. zmučiť i umučiť
|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou
● Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením
namučiť, -í, -ia dok. (koho) veľa mučiť, trápiť: Čo ho namučí táto žena. (Tim.)
|| namučiť sa veľa sa mučiť, trápiť: Čo sa to moje dievča namučilo, chúďa, s tou maďarskou rečou! (Šolt.)