Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

doporučiť, doporučovať, správ. odporučiť, odporúčať

---

doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;

nedok. doručovať

---

doučiť dok.

1. učením doplniť (vedomosti): d. žiakov fyziku

2. skončiť učenie, prestať učiť: d-l už v päťdesiatke; práve d-la hodinu;

nedok. doúčať -a, doučovať

// doučiť sa

1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo

2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;

nedok. doúčať sa, doučovať sa

---

mučiť nedok.

1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho

2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota

// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami

---

naručiť dok. prikázať, nakázať: n-l mu odísť, aby odišiel;

nedok. narúčať -a: počúval, čo mu n-jú

---

naučiť dok.

1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri

2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať; expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie

● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku

// naučiť sa

1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky; n. sa (báseň) naspamäť

2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť

● čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel

doručiť ‑í ‑ia dok.

---

doučiť ‑í ‑ia dok.; doučiť sa

---

mučiť ‑í ‑ia nedok.; mučiť sa

---

naručiť ‑í ‑ia dok.

---

naučiť ‑í ‑ia dok.; naučiť sa

---

---

---

---

---

---

domučiť, -í, -ia dok. (koho) umučiť, dotrápiť: Tieto baby domučia mi pána. (Vaj.)

---

doporučiť, doporučovať, správ. odporúčať

---

doručiť, -í, -ia dok. (čo) dodať, odovzdať do ruky;

admin. odovzdať zásielku adresátovi: d. list, balík, peniaze, predvolanie; práv. d. žalobu, rozsudok;

nedok. doručovať, -uje, -ujú

---

doučiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) učením doplniť vedomosti niekoho, celkom naučiť: d. žiakov pesničku;

2. (koho, čo i bezpredm.) prestať učiť;

nedok. doúčať, -a, -ajú i doučovať, -uje, -ujú

|| doučiť sa

1. (čo) doplniť si vedomosti, celkom sa naučiť: Čo sa Janík nenaučil, to sa Janko nedoučí. (prísl.)

2. (čo i bezpredm.) skončiť učenie, prestať sa učiť;

dok. doúčať sa i doučovať sa

---

mučiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení

● hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;

2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami; kašeľ ho mučí; pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí

● učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;

opak. mučievať, -a, -ajú;

dok. zmučiť i umučiť

|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou

● Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením

---

namučiť, -í, -ia dok. (koho) veľa mučiť, trápiť: Čo ho namučí táto žena. (Tim.)

|| namučiť sa veľa sa mučiť, trápiť: Čo sa to moje dievča namučilo, chúďa, s tou maďarskou rečou! (Šolt.)

doporučiť dokonavé sloveso
(ja) doporučím VKdsa+; (ty) doporučíš VKdsb+; (on, ona, ono) doporučí VKdsc+; (my) doporučíme VKdpa+; (vy) doporučíte VKdpb+; (oni, ony) doporučia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doporučil VLdsam+; (ona) doporučila VLdsaf+; (ono) doporučilo VLdsan+; (oni, ony) doporučili VLdpah+;
(ty) doporuč! VMdsb+; (my) doporučme! VMdpa+; (vy) doporučte! VMdpb+;
(nejako) doporučiac VHd+;

---

doručiť dokonavé sloveso
(ja) doručím VKdsa+; (ty) doručíš VKdsb+; (on, ona, ono) doručí VKdsc+; (my) doručíme VKdpa+; (vy) doručíte VKdpb+; (oni, ony) doručia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doručil VLdsam+; (ona) doručila VLdsaf+; (ono) doručilo VLdsan+; (oni, ony) doručili VLdpah+;
(ty) doruč! VMdsb+; (my) doručme! VMdpa+; (vy) doručte! VMdpb+;
(nejako) doručiac VHd+;

---

doučiť dokonavé sloveso
(ja) doučím VKdsa+; (ty) doučíš VKdsb+; (on, ona, ono) doučí VKdsc+; (my) doučíme VKdpa+; (vy) doučíte VKdpb+; (oni, ony) doučia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doučil VLdsam+; (ona) doučila VLdsaf+; (ono) doučilo VLdsan+; (oni, ony) doučili VLdpah+;
(ty) douč! VMdsb+; (my) doučme! VMdpa+; (vy) doučte! VMdpb+;
(nejako) doučiac VHd+;

---

mučiť nedokonavé sloveso
(ja) mučím VKesa+; (ty) mučíš VKesb+; (on, ona, ono) mučí VKesc+; (my) mučíme VKepa+; (vy) mučíte VKepb+; (oni, ony) mučia VKepc+;

(ja som, ty si, on) mučil VLesam+; (ona) mučila VLesaf+; (ono) mučilo VLesan+; (oni, ony) mučili VLepah+;
(ty) muč! VMesb+; (my) mučme! VMepa+; (vy) mučte! VMepb+;
(nejako) mučiac VHe+;

---

naručiť dokonavé sloveso
(ja) naručím VKdsa+; (ty) naručíš VKdsb+; (on, ona, ono) naručí VKdsc+; (my) naručíme VKdpa+; (vy) naručíte VKdpb+; (oni, ony) naručia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naručil VLdsam+; (ona) naručila VLdsaf+; (ono) naručilo VLdsan+; (oni, ony) naručili VLdpah+;
(ty) naruč! VMdsb+; (my) naručme! VMdpa+; (vy) naručte! VMdpb+;
(nejako) naručiac VHd+;

---

naučiť dokonavé sloveso
(ja) naučím VKdsa+; (ty) naučíš VKdsb+; (on, ona, ono) naučí VKdsc+; (my) naučíme VKdpa+; (vy) naučíte VKdpb+; (oni, ony) naučia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naučil VLdsam+; (ona) naučila VLdsaf+; (ono) naučilo VLdsan+; (oni, ony) naučili VLdpah+;
(ty) nauč! VMdsb+; (my) naučme! VMdpa+; (vy) naučte! VMdpb+;
(nejako) naučiac VHd+;

---

nedoporučiť dokonavé sloveso
(ja) nedoporučím VKdsa-; (ty) nedoporučíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedoporučí VKdsc-; (my) nedoporučíme VKdpa-; (vy) nedoporučíte VKdpb-; (oni, ony) nedoporučia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedoporučil VLdsam-; (ona) nedoporučila VLdsaf-; (ono) nedoporučilo VLdsan-; (oni, ony) nedoporučili VLdpah-;
(ty) nedoporuč! VMdsb-; (my) nedoporučme! VMdpa-; (vy) nedoporučte! VMdpb-;
(nejako) nedoporučiac VHd-;

---

nedoručiť dokonavé sloveso
(ja) nedoručím VKdsa-; (ty) nedoručíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedoručí VKdsc-; (my) nedoručíme VKdpa-; (vy) nedoručíte VKdpb-; (oni, ony) nedoručia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedoručil VLdsam-; (ona) nedoručila VLdsaf-; (ono) nedoručilo VLdsan-; (oni, ony) nedoručili VLdpah-;
(ty) nedoruč! VMdsb-; (my) nedoručme! VMdpa-; (vy) nedoručte! VMdpb-;
(nejako) nedoručiac VHd-;

rozpučiť dk čo tlakom rozdrviť, rozmliaždiť niečo: žadny nepússťá wjna nowého do sudúw starych, gináč rozpučj wjno sudi a wjno sa wylege y sudi se pokazá kb 1756; (niektorí) dwe wajička mezy dwuma destičkami rozpučá aneb je k steny pritisknu vov 1779; hrče a zbiranina na swiny, kdiš dozreta gest, rospuč aneb nožem otwor pr 18. st
• zla žena wole naduwa hňewom gako morak, aby gu hňew ňerozpučil, muž mlčy ňeborak gv 1755 aby sa veľmi nehnevala;
r. sa tlakom sa roztrhnúť, puknúť, prasknúť: kdy negaky wriedek do oči prigde, odrež kusek ssatečky gako peniz, natri na nj prepisaneg (!) masti a polož na to, kde se wrssek roby, hned se rozpučj rt 17. st; Tymagenes pekňé spiwal, Hiarbitu učil, Hiarbita též tak chtegic spiwat, se rozpučil gv 1755; had hned se rozpučil a na swedectwj mnohjm za sedm dni zaweseni wisel vp 1764; misi ta flassa wečia bit, lebo te oreche napuchnu, tehdi kebi bola mala sklenica, tehdi bi se sklenica rozpučila lr8 18. st; pren gako wodnotedelnici každodene pichu, nadhernostu a wisokomislnostu mi smrtedelni lide puchneme a naduti zustawame, dokawat se skrzewa smrt časnu nerozpučime ms 1758 nezomrieme
• sebe záwistník záwisťú ništ neosohuge, buď bi sa, kterak ríkáme, i rozpúčil bn 1790 o veľmi závistlivom človeku; srdco twé pre welikú radost by sa rozpučilo blr 18. st neunieslo by ju; mlčenjm se nerozpučjss, neudawyss sin 1678 mlčanie ti nepoškodí

---

ručiť, ručiť sa dk
1. (komu čím) za čo, za koho dávať záruku, zaručovať sa za niečo, za niekoho: a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi za tu summu LXXVI zlattych žk 1469; z dobrey wuole bez wsseczkeho prinuzeny ruczime a wiznawame timto chyrograffem vrozenemu panu Hieremiaschowy Berzewiczkemu za Geho Milosty podanu Agnetu Tebasku a Andrassa, syna geg (brezovička) 1597; byl geden sedlak ze psom z Katlowicz y roztrhal ten pes tu morku, y wiprahl sem kona tomu čloweku a obstawil za to y pustil sem ho na rukogemstwi, Jano Gidiga zan ručyl nižná 1635; že tato wec stala a pewna ma byti, stateczny lide ručzili se za to turany 1643; preto sem se za Kernowu, ktera ge w aresste, ručit nechcel s. ľupča 1689; ja nižeg podpjsanj Palko Forgač ručjm sse za Bakossa Ivana v tjh troh rečoh s. podhradie 1704; vas fio: rukogewnjk sem, rúčjm za ňekoho ks 1763
• kdo se ručí, ten se častokrate i mučí z. slatina 1676 rat; kdo se ručj, ten se mučj sin 1678 prílišná dôvera sa nevypláca
2. ubezpečovať, uisťovať: ruczim, že tu gratiu pansku miti budem radoľa 1715

bručiť sa domučiť_1 domučiť_2 mučiť_1 mučiť_2

doručiť: ^{→speex →vorbis}

---

naučiť: ^{→speex →vorbis}

---

odporučiť: ^{→speex →vorbis}

---

poučiť: ^{→speex →vorbis}

---

učiť: ^{→speex →vorbis}

---

zaručiť: ^{→speex →vorbis}

a doporučiť, aby Komisia ≈ a doporučit, aby Komise
doporučili údajne najlepší kšeft ≈ doporučili údajně nejlepší kšeft
doporučiť, aby Komisia a ≈ doporučit, aby Komise a
Keď ma odsúdili, doručili ≈ Když mě odsoudili, doručili
mi doporučili údajne najlepší ≈ mi doporučili údajně nejlepší
Sarkozy doručil pánovi Débymu ≈ Sarkozy doručil panu Débymu
uznesenie a doporučiť, aby ≈ usnesení a doporučit, aby
vám sem doručím aj ≈ vám sem doručím i
...

a doporučil jej, aby ≈ and advised her to
doručil vo Fort Lauderdale ≈ deliveries in Fort Lauderdale
list a doručte ho ≈ letter and deliver it
okamžite doručili tento list ≈ gets this letter immediately
sa musia doručiť na ≈ must be delivered to
sa musí doručiť na ≈ must be delivered for
svojim občanom doporučiť, aby ≈ advise their citizens to
tento list a doručte ≈ this letter and deliver
...