ušiť -je -jú dok. šitím zhotoviť: dať si u. šaty; dobre, zle u-tý oblek
● to je naňho ako u-té to ho vystihuje
ušiť ušije ušijú uši! ušil ušijúc ušitý ušitie dok.
ušiť šitím zhotoviť: dať si ušiť kabát • hovor. expr. spichnúť (rýchlo a obyč. povrchne): šaty spichne za deň • subšt. zbodnúť: narýchlo si niečo zbodnem na seba • pošiť (postupne viac vecí): nekupuje hotové, deťom všetko pošije sama
šiť, šije, šijú, šitý, rozk. ši ne dok.
1. (čo) pomocou ihly a nite spájať kusy niečoho, obyč. rozličné tkanivá, kožu ap.; robiť stehy: š. šaty, bielizeň, nohavice, kabát, topánky; š. na stroji, š. na mieru; lek. šiť ranu zošívať; pren. hovor.: š. s niekým byť spojencom, pomáhačom niekoho; š. niečo strojiť, pripravovať; š. niečo proti niekomu strojiť úklady, intrigy; to je naňho ako šité priliehavé, hodí sa to naňho
● šité horúcou ihlou naponáhlo, rýchle, nie dôkladne, zle urobené; vo dne šije, v noci pára o daromnej práci; (všetci) čerti s ním šijú je neposedný, nezbedný (najmä o dieťati);
2. hovor. vykonávať krajčírsku prácu: kurzy šitia; Môj brat všetkému panstvu šije. (Jégé);
dok. k 1 ušiť;
opak. šijať i šíjavať, -a, -ajú
ušiť, -ije, -ijú dok. (čo) šitím zhotoviť: u. šaty, topánky; dať si u. oblek, kabát; dobre, zle ušité šaty
ušiť dk čo šitím zhotoviť niečo: tovaryss ma každy den piet parov strevicz ussity (CA 1556); krayczymu som dal, czuo ma ussyty ssaty, d 36 (MOŠOVCE 1648); date snad y kossyelku ussity dietatku (ZA 1676); towaryss bude powynen pisarowj gančarky ussiti aneb kupiti (CA 1750); daly sa ussyt dwom malym syrotam suknycžky (K. N. MESTO 1772); neplač ho (Janíčka) ma mila venku, ussi mu kosselecku tyenku (KC 1791) F. smrt, komu chce, welmi snadno kosselu ussige (GŠ 1758) zomrie