užiť -je -jú dok.
1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup
2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu; u. si v živote svoje; u. života, sveta
3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce; cez prázdniny si u-li slnka, vody
4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú; dosť sa u-li cez dovolenku;
nedok. užívať -a
1. k užiť 1 – 3
2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu; právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia
užívať 1. používať nejakú vec na svoj úžitok: má právo užívať dom • obhospodarovať (hospodáriť na niečom): obhospodarovať záhradu, pozemky
2. porov. užiť
užiť, užije, užijú dok.
1. (čo) prijať do žalúdka, zjesť al. vypiť (najmä liek, trochu zastar. i potravu vôbec): u. liek, u. prášky, tabletky, kvapky; [Elenka] užila svoje mlieko. (Šolt.) Katica nechcela užiť ani šálku čiernej kávy. (Kuk.) Najlepšie kúsky jedál posiela pre slečnu, aby to v dobrom zdraví užila. (Švant.)
2. (čo, čoho i bezpredm.) zažiť, prežiť (najmä niečo príjemné, pekné, radostné); zakúsiť, okúsiť: u. radosti, šťastia, slasti; Na veselie ma zavoláš; chcela by som niečo užiť. (Kuk.) Nič nemá človek, len to, čo užije. (Tim.) Škodoval som desiatku a hnevu som užil za stovku. (Kuk.) Užil som dosť, nevravím. Pešť. Viedeň. (Tat.); u. života, u. sveta prežiť život v radovánkach;
3. (čo) využiť pre svoj prospech, radosť, potešenie; zužitkovať: Chlapi si o desiatej posadali, aby užili kus predobedia. (Tim.) Tvoj vnuksotva užije, čo si mu vydobil. (Ráz.-Mart.) Vynález mal veľký význam. Len vynálezca nemohol užiť ovocie svojej práce. (Hor.)
4. hovor. (koho) zažiť radosť z niečej prítomnosti, príjemne stráviť čas s niekým: Veď ich [deti] nechaj! Kedyže ma užijú. (Laz.) Ako vidím, dosť vás užije švagor so sestrou. (Karv.) Myslel som, že ma dosť užiješ aj v úradnej funkcii. (Štef.)
5. kniž. zastar. (čoho) upotrebiť, použiť: Nástroje ako mŕtve stoja, nemôž’ ich užiť do boja. (J. Kráľ) Jaroslav užil vojenskej ľsti. (Kal.);
nedok. užívať
užívať, -a, -ajú nedok.
1-5. p. užiť;
6. (čo) mať niečo v držbe, v užívaní, brať z niečoho úžitok; obhospodarovať: u. pôdu, u. polia, role, hory; Mala právo dom užívať do smrti. (Ráz.) Lúku iba dva roky užíval. (Taj.)