ublížiť, -i, -ia dok. (komu) spôsobiť poranenie, bolesť al. krivdu, urobiť materiálnu al. morálnu škodu, uškodiť, ukrivdiť: u. niekomu na tele, na zdraví, na cti; Nech by mu na hlave, žalúdku, zdraví ublížil, dá ho na kriminál. (Taj.) Ja chudobným neublížim. (J. Chal.)
● neublíži ani muške (muche) o veľkom dobrákovi;
nedok. ubližovať, -uje, -ujú