hádať, -a, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) zisťovať, snažiť sa zistiť bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov, intuitívne niečo zisťovať, domnievať sa, tušiť, robiť dohady: Tak hádajte, čo je nového. (Heč.) Čo ho tak popudilo! — hádal. (Urb.) Poľan mohol len hádať, čo sa dialo v tureckom pavilóne (Vaj.) Jedni vedeli, prečo ju vedú, druhí hádali. (Taj.)
2. veštiť, predpovedať, čítať osud (poverčivým ľuďom z karát al. inými spôsobmi): h. z karát, h. niekomu z dlane, z ruky;
3. zried. odhadovať: h. od oka; Nikto by mu nebol hádal vyše päťdesiat. (Krno);
opak. hádavať, -a, -ajú;
dok. k 1 uhádnuť
uhádnuť, -ne, -nu, -dol dok.
1. (čo) bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov intuitívne niečo zistiť, vytušiť: Ťažko bolo uhádnuť, čo obrazy vlastne predstavujú. (Vaj.) Poznala ma i uhádla, čo tu chcem. (Kuk.) Nechápe, ako mohla Mara uhádnuť jeho myšlienky. (Heč.) Starý otec uhádol, čo je vo veci. (Ondr.); pren. hovor. u. niekomu nôtu urobiť mu po vôli, vystihnúť jeho záľubu;
2. (čo) dôvtipom vysvetliť, rozlúštiť, rozriešiť, vyriešiť, prísť na niečo: u. hádanku; Dobrý hudobník uhádne z druhej izby, na aký kláves ste udreli. (Jes.)
3. hovor. (s neurč.) vedieť, dokázať urobiť niečo, potrafiť: Namýšľala si, že by ho aj inakšie uhádla zaskočiť. (Jégé) Kúpať sa uhádnem aj potme. (Urb.)