uhynúť -ie -ú dok. (obyč. o úžitkových zvieratách) zdochnúť, zhynúť: u-tý statok; u-tie hospodárskych zvierat
uhynúť -nie -nú (ne)uhyň! -nul -núc -nutý -nutie dok.
hynúť -nie -nú (ne)hyň! -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. (ø; od čoho) ▶ (o ľuďoch) v dôsledku nepriaznivých okolností, chorôb a pod. postupne strácať (fyzické a duševné) sily, prestávať existovať, umierať, zomierať: h. od hladu; vo vojnách zbytočne hynú ľudia, civilisti, deti; Veď nemôžete ostať bez bytu, hynúť v starých múroch. [H. Ponická]; pren. Bože, tie roky sa len míňajú, hynú a tratia sa. [P. Štrelinger] 2. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách, o rastlinách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať: na elektrických drôtoch stále hynú tisíce vtákov; labute hynú najčastejšie od poranenia rybárskymi háčikmi; počas tuhej zimy zvieratá hynú; Starý strom už práchnivie a hynie. [A. Bednár]; Ukrutný mráz tak pálil, že chorela a hynula príroda. [L. Ballek] 3. ▶ (o veciach, o javoch) dostávať sa do zlého stavu a tým zanikať, strácať význam, vplyv, dôležitosť a pod.; syn. odumierať, upadať, zanikať: finančne h.; hospodárstvo postupne hynulo; Brata som prišla pozrieť, hynie mu gazdovstvo aj on. [K. Lazarová]; Vždy, keď som plakal a mlčal, niečo odchádzalo, hynulo. [L. Ťažký] ◘ fraz. expr. ľudia hynú ako muchy zomierajú vo veľkom počte, masovo; hynúť od žiaľu veľmi sa trápiť ▷ dok. ↗ zahynúť, zhynúť, k 2 i uhynúť
uhynúť p. zahynúť
zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch) • zhynúť • uhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuli • odumrieť: mikroorganizmy, stromy odumreli • zdochnúť • skapať • odkapať • odhynúť • zastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myš • hrub.: zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • hovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovali • expr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiu • expr. skrepenieť: skrepenieť na choleru • pohynúť • podochnúť • pokapať (postupne) • vyhynúť • vykapať • vydochnúť • expr. vygegnúť (vo väčšom množstve)
p. aj umrieť
uhynúť, -nie, -nú dok. zhynúť, zdochnúť (o dobytku), zried. i zomrieť (o človeku): Na jeseň Strakuňa uhynula. (Taj.) Tvojmu otcovi uhynula žena. (Bedn.)
uhynúť dk 1. (o dobytku, zvierati) zhynúť, zdochnúť: z nemssowskeho magera uhynula krawa (TRENČÍN 1652); na wsselygaky dobytek dostatecžni pocžet, kolko ktereho bude, aby se poczet drzal a kam se ktere obratj aneb gestlj ktere vhynulo, powynen bude (provízor) do pocztu polozyt (TRSTÍN 1658); tegto yari zwer zabil (majer), gednu welku ussipanu s tich bakonskich, w noci za stodolami w slamach a on powedel pred pulkrabim, že uhinula (L. HRÁDOK 1715); w nekteréj osaďe w čas welkéj powodňe uhinúlo gednímu záwistňíkowi, a sice prede wssémi giními obiwatelmi w samém rožném dobitku 30 kusuw (BU 1795) F. wssecky howada Egipčanuw zdechlj a z dobitka židovskeho anj srstkj neuhinulo (KT 1753) ani kus 2. (o človeku) zomrieť, zahynúť: časy se minagu, y ty s nimi miness, též gednuc uhiness (GV 1755); pren zaniknúť, vziať skazu, zmiznúť, stratiť sa: obawagycze se, aby gemu nyekterak ljst neuhinul skrze nyektere nebespeczenstwj (BÁNOVCE n. B. 1585); ze žiwotem krasa, čerstwost y kwet mug uhinul (GŠ 1758); nezakladag na twem ssťesti, ssčesťi nahle miňe, uč se kumsstum, poňewac kumsst ňikdy ňeuhine (GP 1782) L. uhinúlo kterégsi paňég nečo krádežú, čo kďiž swobodním prirozením spúsobem naleznúťi nemóhla, urízila raddu wešťice (:bosorki:) pítaťi (BU 1795); uhýnať1 ndk k 1: collabefio: oslabugem, uhjnám (KS 1763)