Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

uhynúť -ie -ú dok. (obyč. o úžitkových zvieratách) zdochnúť, zhynúť: u-tý statok; u-tie hospodárskych zvierat

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uhynúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.

uhynúť -nie -nú (ne)uhyň! -nul -núc -nutý -nutie dok.

hynúť -nie -nú (ne)hyň! -nul -núc -núci -nutie nedok. 1. (ø; od čoho) ▶ (o ľuďoch) v dôsledku nepriaznivých okolností, chorôb a pod. postupne strácať (fyzické a duševné) sily, prestávať existovať, umierať, zomierať: h. od hladu; vo vojnách zbytočne hynú ľudia, civilisti, deti; Veď nemôžete ostať bez bytu, hynúť v starých múroch. [H. Ponická]; pren. Bože, tie roky sa len míňajú, hynú a tratia sa. [P. Štrelinger]
2. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách, o rastlinách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať: na elektrických drôtoch stále hynú tisíce vtákov; labute hynú najčastejšie od poranenia rybárskymi háčikmi; počas tuhej zimy zvieratá hynú; Starý strom už práchnivie a hynie. [A. Bednár]; Ukrutný mráz tak pálil, že chorela a hynula príroda. [L. Ballek]
3. ▶ (o veciach, o javoch) dostávať sa do zlého stavu a tým zanikať, strácať význam, vplyv, dôležitosť a pod.; syn. odumierať, upadať, zanikať: finančne h.; hospodárstvo postupne hynulo; Brata som prišla pozrieť, hynie mu gazdovstvo aj on. [K. Lazarová]; Vždy, keď som plakal a mlčal, niečo odchádzalo, hynulo. [L. Ťažký]
fraz. expr. ľudia hynú ako muchy zomierajú vo veľkom počte, masovo; hynúť od žiaľu veľmi sa trápiť
dok.zahynúť, zhynúť, k 2 i uhynúť

uhynúť p. zahynúť


zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch) • zhynúťuhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuliodumrieť: mikroorganizmy, stromy odumrelizdochnúťskapaťodkapaťodhynúťzastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myšhrub.: zgegnúťzgebnúťzgrgnúťhovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovaliexpr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiuexpr. skrepenieť: skrepenieť na cholerupohynúťpodochnúťpokapať (postupne) • vyhynúťvykapaťvydochnúťexpr. vygegnúť (vo väčšom množstve)

p. aj umrieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uhynúť, -nie, -nú dok. zhynúť, zdochnúť (o dobytku), zried. i zomrieť (o človeku): Na jeseň Strakuňa uhynula. (Taj.) Tvojmu otcovi uhynula žena. (Bedn.)

uhynúť dk
1. (o dobytku, zvierati) zhynúť, zdochnúť: z nemssowskeho magera uhynula krawa (TRENČÍN 1652); na wsselygaky dobytek dostatecžni pocžet, kolko ktereho bude, aby se poczet drzal a kam se ktere obratj aneb gestlj ktere vhynulo, powynen bude (provízor) do pocztu polozyt (TRSTÍN 1658); tegto yari zwer zabil (majer), gednu welku ussipanu s tich bakonskich, w noci za stodolami w slamach a on powedel pred pulkrabim, že uhinula (L. HRÁDOK 1715); w nekteréj osaďe w čas welkéj powodňe uhinúlo gednímu záwistňíkowi, a sice prede wssémi giními obiwatelmi w samém rožném dobitku 30 kusuw (BU 1795)
F. wssecky howada Egipčanuw zdechlj a z dobitka židovskeho anj srstkj neuhinulo (KT 1753) ani kus
2. (o človeku) zomrieť, zahynúť: časy se minagu, y ty s nimi miness, též gednuc uhiness (GV 1755); pren zaniknúť, vziať skazu, zmiznúť, stratiť sa: obawagycze se, aby gemu nyekterak ljst neuhinul skrze nyektere nebespeczenstwj (BÁNOVCE n. B. 1585); ze žiwotem krasa, čerstwost y kwet mug uhinul (GŠ 1758); nezakladag na twem ssťesti, ssčesťi nahle miňe, uč se kumsstum, poňewac kumsst ňikdy ňeuhine (GP 1782)
L. uhinúlo kterégsi paňég nečo krádežú, čo kďiž swobodním prirozením spúsobem naleznúťi nemóhla, urízila raddu wešťice (:bosorki:) pítaťi (BU 1795); uhýnať1 ndk k 1: collabefio: oslabugem, uhjnám (KS 1763)

hodín, ale uhynie neskôr heures, mais meurt ultérieurement
ktoré uhynuli alebo boli qui sont morts ou ont été
ktoré uhynuli v ich priestoroch morts dans leurs locaux
telá zvierat, ktoré uhynuli carcasses d'animaux morts
uhynie neskôr v priebehu meurt ultérieurement au cours
uhynuli alebo boli zabité sont morts ou ont été tués
vrátane tých, ktoré uhynuli y compris ceux qui sont morts

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu