uistenie [u(j)i-; -ia, -í] s 1. presvedčenie niekoho o niečom, potvrdenie nej. faktu, napr. kúpy, predaja ap.: na to pro vgisstieny tohoto kupeny a wodlowany lidkupp przed prawem naliwssy podle obyczege miesta Lypcze Nemeczkey wypili (P. ĽUPČA 1568); pro vgissteni pak techto darow potwrdil sem tento napis mow wlastnow rukow a peczetmy zwrchu gmenowanich ludi a panow (RUŽOMBEROK 1571); wssakže wlasneg ruky zapis, neb zaloch, neb poručnjka a gine ugisstenj žadeg (KoB 1666); on techdi po téjto svéj povinnosťi odejšél, ale s tím mňa vjisťeňím, že mi najčasťejšéj buďe písaťi (BR 1785); ňemáš žiadno uistenia, lebo chitruo dokončenia stňie aj ružu spaňilú (Pie 18. st) 2. adm práv úradne potvrdená listina, potvrdenie: satisdatio: rukogewné prjznáni, ugjsťeni; assertio: ugjsťeni, potwrzeni (KS 1763); chirographum: ugistenj wlasný ruky pismem (DSL 18. st)