ukázať, -že, -žu dok.
1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod. upozorniť na niekoho al. na niečo, naznačiť niečo: Ukázal na kaštieľ. (Vaj.) Ukázal na prichádzajúceho chlapa. (Fr. Kráľ) Ukázala mi palcom na dvere. (Tomašč.) Ondrej ukázal smerom na juh. (Urb.) Jakub ukázal k úpustu. (Jes.) Ani táto nebola na svete, keď išiel, ukázala mať na dievča. (Taj.) Strakonický ukázal očami k stolíku. (Vaj.); u. niekomu smer, u. niekomu cestu, i pren. byť vzorom, poslúžiť za vzor;
2. (komu čo, čo) umožniť, dovoliť niekomu, aby sa na niečo pozrel, dať vidieť: Ukázal nám všetky svoje práce. (Vaj.) Betka, ukáž mi to písmo. (Karv.) Zaviedol ho do skladu a ukázal mu hŕbu nových kôs. (Čaj.) Ukázal mu dom, v ktorom býva. (Laz.) Ukázal dekanovi svedectvo zo školy. (Taj.) Šofér odoprel stráži ukázať povolenie. (Min.) Rybka ukázala biele bruško. (Vaj.) Máte papiere? Ukážte! (Jil.) Čo máš vo vrecku? Ukáž! (Ondr.)
● expr. u. niekomu chrbát odísť; expr. u. niekomu päty ujsť; expr. u. niekomu dvere vyhodiť ho; u. svoju pravú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly; expr. u. rožky prejaviť svoju pravú povahu; expr. u. zuby a) zasmiať sa, b) prejaviť nepriateľstvo;
3. (čo komu) predviesť ako vzor, ako príklad; poslúžiť ako vzor, ako príklad: Ukázal som im, ako sa dá po uhorsky vyučovať. (Taj.)
4. (čo. čo komu) dať najavo, prejaviť: u. radosť, lásku, ochotu, úctu; Ukázal dobrú vôľu. (Taj.) Sú na strane Ilinej, no nechcú to ukázať. (Tim.) Chcel ukázať, aký je chlap. (Zúb.) Róna ukázal čate, čo vie. (Urb.) Ešte vždy sa nemôže spamätať z ľaku, i keď to neukáže. (Ráz.-Mart.); expr. Drzý chrapúň! Veď ja mu ukážem (Štef.) ja mu dám (zastrájanie).
5. (so spoj. že i čo) dokázať, dosvedčiť, potvrdiť: Dnes ukázal, že je vojak, ako sa patrí. (Sev.) Chcel mu ukázať, že on je pán. (Jégé) Teraz ukáž, či si muž. (Šteinh.)
6. (na čo) poukázať, upozorniť: Ukázali sme presne na spôsob stavby diela. (Fel.) Nik dosiaľ neukázal na to, že J. Záborský bol našim prvým realistom. (Chrob.);
nedok. ukazovať
|| ukázať sa
1. objaviť sa, dať sa vidieť, zjaviť sa: V oku ukázal sa skúmavý výraz. (Kuk.) Celý týždeň neukázal sa Jaroš v záhrade. (Vaj.) Hanbím sa ukázať ľuďom na oči. (Jes-á) Mali by ste sa častejšie ukázať u nás. (Al.) Slnko sa celý deň ani neukáže. (Taj.) Na konci ulice ukáze sa budova Opery. (Kuk.) Dve červené svetlá ukázali sa v diaľke. (Vaj.) Ukázala sa jar. (Taj.)
2. vyjsť najavo: Ukázalo sa, že má postrelené stehno. (Fig.) Pri otvárani výstavy sa ukázalo, že výstava prekonala očakávanie. (Al.) Teraz sa ukáže, čo ste zač. (Min.) Že čosi nie je v poriadku, ukázalo sa až ráno. (Urb.)
3. expr. okázale sa prejaviť, pochváliť sa: Mlynár sa predsa tiež musí ukázať, keď ide vydávať jedinú dcéru. (Zgur.) Pre česť zástavy musíme sa ukázať. (Taj.) Úradníček sa chce ukázať. (Mňač.) Rozhajdákali veľké sumy, len aby sa ukázali. (Tat.)
4. (aký, akým) prejaviť sa, osvedčiť sa: Človek nerád ukáže sa skúpym. (Kuk.) Nôžky ukázali sa prikrátke. (Ráz.-Mart.) Samko nechcel sa ukázať pohnutým. (Taj.) Žatva sa ukázala o tretinu slabšou. (Laz.);
nedok. ukazovať sa
ukazovať, -uje, -ujú nedok.
1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod., upozorňovať na niekoho al. na niečo, naznačovať niečo: Rozprával mu niečo, ukazujúc na sváka. (Jégé) Von — ukazoval rukou na dvere. (Jégé) To mu je bratanec! — ukazujú všetci na Ička. (Ráz.-Mart.) Vrchný pozná prišlých a ukazuje im do separé. (Ráz.); u. niekomu smer, cestu, i pren. byť vzorom, slúžiť za vzor
● expr. u. prstom na niekoho pohŕdať niekým, posmievať sa niekomu;
2. (komu čo, čo) upozorňovať niekoho na niečo, čo si má pozrieť, umožňovať niekomu niečo vidieť: Ukazuje materi prst. (Kuk.) Lyže budem ukazovať kamarátom. (Bedn.) Prídu časy, keď medvede len na papieri ukazovať budú. (Lask.) Ktosi ukazoval ruku, z ktorej chybovali štyri prsty. (Urb.) Všade s pýchou ukazoval listy svojej dcéry. (Ondr.)
● hovor. ukazovať niekomu straky na kole klamať, zavádzaš niekoho; u. farbu, karty prezrádzať svoje zámery;
3. (čo) znázorňovať, predvádzať: Posledný záber (filmu) ukazoval vlak spomedzi koľajníc. (Zúb.) Radi máte filmy, v ktorých ukazujú krádeže a vraždy? (Stod.)
4. (čo) dávať najavo, prejavovať: u. hnev, radosť, úctu, ochotu, silu; Otila neukazovala vôľu odisť. (Tim.) Ukazuje. svoju neskrotnú hlavatosť. (Jes-á) Nový talent ukazujete. (Vaj.)
5. (čo i so spoj. že) dokazovať, dosvedčovať, potvrdzovať: Priebeh porád ukazoval pripravenosť. (Škult) Skúsenosti ukazujú, že vodkyňou boja bola komunistická strana. (Chorv.)
6. (čo) označovať: Ručičky ukazujú práve desať. (Ráz.) Horná [číslica] ukazovala plánovaný postup, dolná skutočný. (Tat.)
7. (čo) predvádzať ako vzor, ako príklad: Ukazoval, ako žiť. (Škult);
dok. k 1, 2, 4, 5, 7 ukázať
|| ukazovať sa
1. objavovať sa, dávať sa niekde vidieť, zjavovať sa: Praskovský neukazoval sa vo dne na ceste. (Jégé) Únava ukazovala sa mu na tvári. (Barč) Všetky príznaky tuberkulózy sa ukazovali. (Vans.) Skúmal, či dáky hmyz sa neukazuje. (Taj.) Ukazoval sa koniec leta. (Ondr.) Iba na jeseň sa na hladine jazera ukazujú vtáci. (Tat.)
2. vychádzať najavo: Ukazuje sa, že kroniky dávno za padli medzi starinu. (Tat.) Ukazuje sa, že domácnosť niet z čoho udržiavať. (Al.) Rota spievala všade, kde mohla — a výsledky sa už začali ukazovať. (Sev.)
3. (aký, akým) prejavovať sa, javiť sa, zdať sa: Nie je taký nevinný, akým sa ukazuje. (Kuk.) Jeho rodina ukazuje sa byť životaschopnejšou. (Al..) Ukazoval som sa vďačným. (Jégé) Úroda sa ukazuje zlá. (Greg.) Tento rok sa ukazuje pekne. (Švant.)
4. vystatovať sa, chváliť sa Chce sa predo mnou ukazovať. (Bedn.);
dok. ukázať sa