ukrutný príd.
1. surový, nemilosrdný, neľútostný, krutý: u-á vojna (Stod.); lev ukrutný, krvožíznivý (Tim.); ukrutný rímsky diktátor (Urb.); u. človek; u. zver; u-á smrť; Praskovský dal ho ukrutným spôsobom odpraviť. (Jégé)
2. expr. veľmi veľký, ohromný: u. hlad, smäd; u. lejak; u. strach; u-á zima; u-á bolesť; u-á bieda; u. hnev; u. omyl (Stod.);
ukrutne prísl.
1. surovo, nemilosrdne, neľútostne, kruto: Tatári každého ukrutne zamordovali. (Kal.) Ukrutne hrdlo zakrúti. (Sládk.) Surová skutočnosť zas ju uchvátila za srdce, ukrutne, bezohľadne. (Kuk.)
2. expr. veľmi, ohromne: Ukrutne sa hanbí. (Zúb.) Fajčiar bol ukrutne tuhý. (Taj.) Je to prípad ukrutne špinavý. (Heč.);
ukrutnosť, -ti ž.
1. vlastnosť ukrutného človeka: Na jeho tvári bol výraz tvrdosti, až ukrutnosti. (Vaj.)
2. neľudský, surový čin, skutok: Páchajú sa ukrutnosti. (Vans.)