Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

uloviť dok. lovom získať, chytiť: u-ená zver;

pren. expr.: u. kúsok mäsa v polievke nabrať (na lyžicu); u. si ženícha získať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uloviť ‑í ‑ia dok.

loviť -ví -via lov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo; čím) ▶ číhať na zvieratá a prenasledovaním, strieľaním, chytaním do pascí a pod. sa ich zmocňovať, lovom získavať, poľovať: l. zver do pascí; l. ryby do sietí; l. zvieratá pre obživu, pre kožušinu; l. šípmi a oštepmi; lovili vtáky na vábničku; rád lovil pstruhy v horských bystrinách
2. (čo; ø) ▶ (o zvieratách) zmocňovať sa lovom iných zvierat, chytať: leopard loví najmä v noci; mačka loví myši; vlky lovia vo svorkách
3. hovor. expr. (čo, koho) ▶ horlivo sa usilovať o niečo; veľmi sa snažiť získať niekoho pre seba: l. autogramy; náruživo loví klebety; l. muža, ženícha; V kine zavládla skľúčenosť a všetci lovili správy, čo bude ďalej. [J. Lenčo]; Loví chlapov bez škrupúľ, s chorobnou posadnutosťou. [LT 2001]; pren. Iba obdiv psov sa ani trochu nezmenil. Očami lovili jeho pohľady. [D. Dušek] ostražito sledovali
4. expr. (čo kde; čo z čoho) ▶ prehŕňaním sa v niečom hľadať a ťahať von, vyťahovať, vyberať: l. drobné po vreckách; l. cigarety z kabelky; l. papuče pod kreslom; l. rezance z polievky; hákom lovil z rieky brvná; brankár lovil puk, loptu zo siete; A predo dvermi, loviac vo vrecku kľúče od bytu, otec pozrel Irene do očí. [V. Handzová]
fraz. loviť každé slovo hľadať vhodný výraz; loviť v mútnom al. loviť v mútnej vode al. loviť v kalných vodách ťažiť z neprehľadnej situácie, zneužívať neusporiadané pomery; loviť v pamäti s námahou sa rozpomínať na niečo
opak. lovievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3uloviť, k 4vyloviť

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


uloviť získať lovom • chytiť: ulovil, chytil peknú šťuku, pren. expr.: uloviť, chytiť si ženíchalapiť: mačka lapila myšukoristiť (získať ako korisť, obyč. tajne): ukoristili nám z revíru srnca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

loviť, -í, -ia nedok.

1. (čo) chytať, lapať zver, ryby, vtáctvo a pod., poľovať na dačo: Vlkov odháňajú a zajace lovia. (Hviezd.);

pren. expr. (koho, čo) horlivo zháňať, hľadať dakoho, dačo: Počas volieb lovili po dedinách voličov. (Urb.) Kňaz trpezlivo loví zrnká pravdy z prúdu vymyslenín. (Fr. Kráľ)

expr. l. v mútnom, v mútnych vodách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov a pod.;

2. expr. (čo, koho) vyťahovať, vyberať z tekutiny: Lovili kolísajúce sa brvná z vody. (Jes.);

opak. lovievať, -a, -ajú;

dok. k 1 uloviť, k 2 vyloviť


uloviť, -í, -ia dok. (čo) lovom získať, lapiť, chytiť: u. zajaca, rybu, zverinu; pren. Začrie lyžicou do misy, aby ulovil krúžaly (Tim.) nabral. Hlavná vec je, aby som i ja ulovil nejaké lepšie postavenie (Jégé) dostal.

Morfologický analyzátor

uloviť dokonavé sloveso
(ja) ulovím VKdsa+; (ty) ulovíš VKdsb+; (on, ona, ono) uloví VKdsc+; (my) ulovíme VKdpa+; (vy) ulovíte VKdpb+; (oni, ony) ulovia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ulovil VLdsam+; (ona) ulovila VLdsaf+; (ono) ulovilo VLdsan+; (oni, ony) ulovili VLdpah+;
(ty) ulov! VMdsb+; (my) ulovme! VMdpa+; (vy) ulovte! VMdpb+;
(nejako) uloviac VHd+;
ulowiť ulowiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor