Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

umoriť dok.

1. veľmi vyčerpať; utrápiť, usužovať: choroba ho u-la; u-ený od horúčavy

2. peňaž. splatiť pravidelnými splátkami, amortizovať: u. dlh, pôžičku;

nedok. k 1 umárať -a, k 2 umorovať

// umoriť sa veľmi sa vyčerpať; utrápiť sa: u. sa pri robote; u. sa výčitkami;

nedok. umárať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umárať ‑a ‑ajú nedok.; umárať sa

umárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


umárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiťsužovaťumáraťkrušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliťmrzieť: páli, mrzí ho neúspech

p. aj trápiť


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa


trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


umárať p. trápiť, moriť1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

umárať, -a, -ajú nedok. (koho, čo) trápiť, sužovať, moriť: Umáral ju krik. (Podj.) Nechápu, čo dušu umára. (Ráz.) A nemyslite si, že ho umára chudoba. (Ráz.-Mart.) Horúčava ich umárala. (Laz.)

|| umárať sa

1. (čím, v čom) trápiť sa, sužovať sa, moriť sa: Umára sa pochybnosťami. (Zúb.) Umáral sa myšlienkami na ľudí. (Bod.) Matka neumárala sa v ťažkej robote. (Ondr.)

2. (za kým, za čím) veľmi túžiť, trápiť sa túžbou: Umáral som sa za ženami z Kypru. (Fig.) Ľudia sa umárajú za cudzími krajmi. (Vans.)


umoriť1, -í, -ia dok. (koho, čo) utrápiť, utýrať; vyčerpať: u. niekoho hladom; choroba ho umorila (Šolt.); Syna si umoril v robote, na suchoty odpadol. (Min.) Keby som nebol takej tvrdej povahy, bola by ma umorila páľa. (Fig.) Červienka umorila telo. (Hruš.) Pochodmi a nákladom umorené zvieratá padajú únavou. (Tat.) Malý Juraj išiel otca umoriť otázkami. (Hor.);

nedok. umárať, -a, -ajú

|| umoriť sa utrápiť sa, utýrať sa; vyčerpať sa: u. sa žiaľom; u. sa v robote (Ondr.); Už sme sa pre teba utrápili celkom, umorili. (Tim.) Boja sa o teba, že sa im tam hladom umoriť. (Zúb.);

nedok. umárať sa

umárať p. umoriť


umoriť dk
1. koho, čo utýrať, utrápiť, zabiť; zničiť niekoho, niečo: zabige li czlowiek pana, on gest propadl swuoy zywot, a to pan zasluzy, kdyz by on sweho czlowieka vmorzil (ŽK 1473); diabel any to negmenssy blchy umority a zbity nemuže (ZA 1676); woda zeleneho kopru w ucho wlita ucholaze anebo cžerwika umory (LR1 17. st); kdo zna, zdaliss z tychto nemoci gedna guss w tele twogem neni zakorenena, ktera dnes aneb zitra ta umori a do hrobu wloži (MS 1758); dwa hady, když sa začnu ssčypat a kusat, tak dlho sa ssčypu, až geden druheho umory (SKá 18. st); o smrti nelitostiwá, otce, syny, dwa bratry sy vmorila (MVP 18. st)
2. koho veľmi unaviť, vyčerpať: mug mily pane kmotre, to by was neumorilo, urobili bi ste wassemu statku negaky poradek (ZVOLEN 1616); widzte bezbožny, w gakowich wecech žalugj na was chudj lide, kterých gste hladem umorili (SK 1697)
3. čo (o dlhu) zrušiť, splatiť, vyrovnať niečo: a dale, kterezkolwiek bily dluhy mezy Thomassiem Cozakem a nebosczykem Polakem, ty wsseczky gsu mezy nymy vmorzeny (ŽK 1460); -ovať, umárať ndk k 1: rtut howada umoruge gedenym (HL 17. st); dúl gest takowá nemoc, která rožny dobytek w nekoliko málo a nemnohých dnoch vmoruge (ŠkD 1775); Hospodin gest, ktery umrtwuge y obžjwuge, umoruge y wjmoruge (CS 18. st) k 2: bár bich tia bil nikdy nepoznawal, bil bich srdcze tolko neumáral (SNS 1786); k 3: neyprwe giž wssecki cedule, rowasse a posudki vmorugi, kterekolwek posawad mezi sebu meli (P. ĽUPČA 1597); umoriť sa dk utrápiť sa k smrti: ipse se interfecit: umoril se (WU 1750); zapomňela si na twog slib, frazunok s twég strati priprowodil ma k tomu, že som si postanowila hladom sa umoriť (DS 1795); umárať sa ndk trápiť sa, sužovať sa: gediná sestra Anka, w slzách se vmára (za bratom) (MVP 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu