umiestiť i umiestniť, -i, -ia, umiestený i umiestnený, rozk. -i dok.
1. (čo) dať, položiť, postaviť na nejaké miesto; dostať, dopraviť na určené miesto hodením, kopnutím ap.: Silueta vysoko umiestenej sochy ho [Andreja] prekvapila. (Vaj.) Na chóre, kde je umiestnený organ, sú poľovnícke výjavy. (Vans.) Tešil sa, že prvú mínu ľahko umiestil. (Urb.); šport. slang. u. loptu, puk dopraviť loptu, puk do bránky, dať gól; pren. Dal sa čítať zprávu, ktorú s takými prekážkami v novinách umiestnil (Jil.) ktorej vyjdenie v novinách narazilo na prekážky.
2. (koho, čo) dať, vykázať, určiť niekomu al. niečomu nejaké miesto: Umiestil junca v humne. (Heč.) Umiestnili nás v ohromných kasárňach na konci mesta. (Jes.) Štáb bol dočasne umiestený v okrese. (Tal.)
3. (koho) nájsť, dať niekomu zamestnanie, miesto: Podarilo sa mi v štátnej službe umiestiť troch mládencov. (Urb.)
4. (čo) (o peniazoch) uložiť, investovať: u. zmenku;
nedok. umiesťovať i umiestňovať, -uje, -ujú
|| umiestiť sa i umiestniť sa
1. (na čom, kde) zaujať nejaké miesto: Príduc pod buk, umiestili sa na mäkkom machu. (Lask.) Mužská chasa umiestnila sa na pavlačoch. (Zgur.)
2. zaujať nejaké miesto v istom poradí, obyč. v športe: u. sa v lige na prvom, na druhom mieste;
nedok. umiesťovať sa i umiestňovať sa