Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

uniesť unesie unesú dok.

1. i nedok. mať schopnosť niesť: (ne)u-ie kufor kníh, výťah u-ie tri osoby

2. i nedok. zvládnuť, zniesť (ako ťarchu, záväzok ap.): u. (finančné) náklady, nemôže u. toľko povinností

3. odniesť (význ. 1), vziať: prúd u-l člnok

4. násilím odviesť, odvliecť: u. dieťa, u. lietadlo

5. ovládnuť (význ. 4), strhnúť: dať sa u. hnevom; u-ený krásou prostredia;

nedok. k 3 – 5 unášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
unášať ‑a ‑ajú nedok.

unášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


unášať 1. p. viezť 2. porov. uniesť 3 3. porov. uchvátiť 2


viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobusevoziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíkuprevážaťtransportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrkniesťunášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považímodvážaťvyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvoprivážaťdovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelnerozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mliekonár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

unášať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) niesť, odnášať; (o dopravnom prostriedku) viezť, odvážať: voda ho unáša (Jaš.); Vietor ju [loďku] unášal naspäť. (Tomašč.) Rýchlik ma unášal hore Považím. (Mor.)

2. (koho) násilne, proti vlastnej vôli odnášať, odvláčať: Večer po premiére uniesol herečku. Unášal ju pomedzi ohúrených chodcov a zmizol s ňou divým galopom. (Tat.)

3. expr. (koho) strhávať, uchvacovať; ovládať: dať sa u. ilúziami, predstavami, spomienkami; dať sa u. citmi, hnevom, zúrivosťou; Priatelia spomínali spolužiakov a vďačnosť tejto témy ich priam unášala (Pláv.) nadchýnala;

dok. k 2, 3 uniesť2

|| unášať sa expr. (čím) uchvacovať sa, nadchýnať sa: u. sa hudbou; [Kúrňava] sa unášal vlastnými slovami. (Urb.) Rodičia sa unášajú nádejou, že zo syna im časom vyrastie inžinier. (Mráz)


uniesť2, unesie, unesú, uniesol dok. (koho)

1. násilím, proti vlastnej vôli odniesť, odvliecť: Umienil si, že vec skoncuje a udrúc na dvor Mojslavov unesie Jaroslavu. (Jégé) Uniesol dcéru miestneho notára. (Podj.) Osman mladoženícha unesie zo svadby. (Mráz)

2. expr. strhnúť, uchvátiť; ovládnuť: dať sa u. hnevom, zúrivosťou; Paľka celkom uniesol cit. (Kuk.);

nedok. unášať

unášať p. uniesť


uniesť dk
1. čo mať silu, schopnosť niečo odniesť: (chlapi) tak jsou natiskli, čvo mohli unésti do tanister, vreckúv (ASL 1781); auferre: vnésti (PD 18. st)
F. co by mucha na krjdle uniesla (SiN 1678) veľmi málo
2. čo (násilím) odniesť, ukradnúť: a ktoz by trhowe vnesl, ten propadne tridcet ssilinkuow (ŽK 1473); swedkowu gednu kapselku z remenyom a nože za štiri grosse ta uniesli (SELEŠŤANY 1742)
3. koho násilím, proti vlastnej vôli odviesť, odvliecť: ktery czlowiek gednoho czlowieka obzalowaneho pro nesprawedliwost moczy vnese a bude li on giat, ma rownu miru w utrpeni miti yako onen (ŽK 1473);
x. pren nemocny umrel a dusse geho do očyssce gest unesena (SPo 1690) prenesená; unášať ndk k 1: lyde pred Balony do hor vtikali, statky vnasseli (RUŽOMBEROK 1605); k 2: aby žadny tovaryss rad neunassel, anyž založne penyze (nedá) (CA 1556); k 3: ginssie bi bylo, kdyby on byl gwaltem do držawy nasseg wtrchel a nasylnie poddanych nassich sgimagjcz vnassel (BRATISLAVA 1618)

Zvukové nahrávky niektorých slov

unášať: →speex →vorbis
a prúd nás unášal et le courant nous emporte
dosť rýchly prúd unáša courant assez rapide entraînait
loď, ktorá ma unáša du navire qui m'emporte

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu