upír, -a, mn. č. -y m.
1. druh malého netopiera (známy tým, že cicia krv zvieratám); zool. netopier u. (Vampyrus spectrum);
2. (mn. č. -i) neľútostný, ukrutný človek, tvor: Odvaha môjho nezvyklého hosťa rástla. Stával sa upírom. (Švant.);
pren. (mn. č. -y) niečo spôsobujúce človeku veľké trápenie, zožierajúce človeka: Bola tu veľká ťarcha, ktorá ležala na bedrách a nedávala vydýchnuť, upír, ktorý cical krv. (Jil.)