uraziť1 dok. spôsobiť urážku, ublížiť na cti: u. nevinného; surovo, hrubo ho u-li; u. česť, hrdosť;
nedok. urážať -a
// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť; neu-te sa, ale takto to nebolo;
nedok. urážať sa
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
urážať p. haniť
urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitosti • byť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zle • zastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu
uraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu ujmu na cti, vyvolať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: surovo, hrubo, hlboko, do krvi, na smrť u. niekoho; u. niekoho na najcitlivejšom mieste; u. niekoho rečami; u. niečiu pýchu, samoľúbosť, hrdosť; Jeru urazila bezohľadnosť mužova. (Kuk.) Urazili to, čo jemu bolo sväté. (Vans.); neos. Urazilo ma, že ma chce omaľovať a zahanbiť pred naším vodcom. (Jes.);
nedok. urážať
|| uraziť sa1 nadobudnúť pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): na smrť, smrteľne sa u.; S vami sa ťažko zhovárať, — urazí sa správca. (Heč.) Sadni si a jedz s nami, lebo sa urazíme. (Vám.);
urážať, -a, -ajú nedok. (koho, pren. i čo) spôsobovať niekomu ujmu na cti, vyvolávať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: u. niekoho hrubými rečami, nadávkami; u. niekoho do krvi; Tomášova nedôvera ho urážala. (Zúb.) Ich ustavičné kliatby ma urážali. (Jes.) Súdiť ma môžete, ale urážať sa nedám. (Heč.); neos. Urážalo ma, že si všetci traja tykali a mne Búroš vykal. (Jégé); pren. Ich výslovnosť priamo ucho urážala (Vaj.) bolo nepríjemné počúvať ju. Hlavajov odchod nechal v nich akýsi trpký osteň sklamania, ktorý pichal, urážal svedomie (Urb.) trápil;
dok. uraziť1
|| urážať sa nadobúdať pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): Nechápem ľudí, ktorí sa hlboko urážajú za kritiku svojej práce. (Min.) Urážal sa po každom slove. (Švant.);
dok. uraziť sa1