urovnať, -á, -ajú dok. (čo)
1. odstrániť nerovnosti z niečoho, upraviť niečo pokrčené, nerovné, hrboľaté ap.: urovnala si záhyby sukne (Zgur.); Vytiahol leták, urovnal ho rukou na sklenej podložke písacieho stola. (Urb.); u. pôdu smykom; Zem v chatrčiach urovnali. (Ondr.) Bolo treba ešte zahádzať starú jamu a urovnať vchod. (Taj.)
2. usporiadať, poukladať (obyč. veci rovnakého tvaru, rovnakých rozmerov): urovnať knihy na polici; u. drevo, polená (siahovicu) do siah; Urovnala písanky a podala mu ich. (Bod.); pren. u. si myšlienky v hlave uvážiť, premyslieť si niečo;
3. zmierlivo vybaviť, vyriešiť: u. spor, hádku; Hľadal som spôsob, ktorým by sa celá vec dala urovnať. (Švant.) Malodušní bojkovia chcú vždy všetko urovnať podobrotky a zmierovať ovcu s vlkom. (Lety);
nedok. urovnávať, -a, -ajú