usadiť, -í, -ia, rozk. usaď dok.
1. (koho kam, kde) ponúknuť miestom, posadiť: u. hosťa (na popredné miesto); Viedol ho do izby a usadil za stôl. (Hor.) Usadili ho do auta. (Tal.) Usadil ho vo foteli a pritiahol stolík s fajčením. (Karv.)
2. hovor. expr. (koho, koho čím) zahriaknuť, umlčať: u. niekoho pádnym argumentom; Vám sa asi rozum čisti — úmyselne hrubo ho usadil Jožko. (Štef.) Gaščiačka sa nedala len tak ľahko usadiť. (Zgur.) Vedel ho vše usadiť svojím suchým, štipľavým vtipom. (Gráf);
nedok. usadzovať, uje, -ujú i usádzať, -a, -ajú
|| usadiť sa
1. (kam, kde) zaujať miesto, posadiť sa: u. sa vo foteli; Usadili sa k stolu. (Urbk.) Magda sa usadila na kraj vyvýšeného pódia. (Letz)
2. (kde) osadiť sa, usídliť sa; ubytovať sa; utáboriť sa: Keď sa človek natrvalo usadí v krajine, celkom iste začne obrábať čo len kúštik zeme. (Tat.) Predstavil sa ako lekár mieniaci sa usadiť v meste. (Jégé) Mladý človek sa usadil v dome [svojho] otca. (Jes-á) Kuchárka sa usadila v mlyne už týždeň vopred, aby mala čas všetko prichystať. (Zgur.) [Výletníci] sa konečne usadili na Mokrom vrchu. (Karv.); pren. Akýsi smútok sa im usadil v srdciach (Letz) zosmutneli;
3. (kde) vytvoriť usadeninu, usadnúť sa: prach sa usadil (na nábytku); drobné čiastočky sa usadili na dne;
4. zried. poklesnúť, usadnúť sa: Naložená masa sa usadila a podala sa. (Hor.);
nedok. usadzovať sa i usádzať sa