Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uspokojiť -í -a dok.

1. vyhovieť (požiadavkám): u. štrajkujúcich, u. nároky, dopyt

2. urobiť spokojným; upokojiť: u. veriteľa (výškou splátky); u. pacienta výsledkom operácie

3. utíšiť (potrebu, túžbu ap.), ukojiť: u. hlad po niečom, zvedavosť;

nedok. uspokojovať

// uspokojiť sa

1. stať sa spokojným: u. sa s málom

2. upokojiť sa: plačúce dieťa sa pri matke u-lo;

nedok. uspokojovať sa