Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

usporiadať -a dok.

1. dať do poriadku, upraviť: u. si veci (na písacom stole, v zásuvke)

2. zoradiť podľa istého hľadiska, utriediť: u. údaje chronologicky, vecne, abecedne, u. knihy v knižnici (podľa autorov), u. kartotéku

3. uviesť (vzťahy, pomery) do náležitého stavu, urovnať: u. svet po novom, u-nie rodinných pomerov

4. zorganizovať, uskutočniť: u. koncert, besedu, cyklus prednášok;

nedok. usporadúvať -a, usporadovať

// usporiadať sa zoradiť sa, zaradiť sa: cvičenci sa u-li do (žiadaného) tvaru;

nedok. usporadúvať sa, usporadovať sa

usporadúvať sa, usporiadavať sa -va sa -vajú sa -vajte sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa opak., zried. usporadovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie sa nedok.

usporadúvať, usporiadavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie opak., zried. usporadovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok.

usporadovať, usporadovať sa, usporadúvať, usporadúvať sa p. usporiadať, usporiadať sa

usporiadať, -a, -ajú dok.

1. (čo) urobiť niekde, v niečom, s niečím poriadok, dať, uviesť do poriadku, do súladu, upraviť: u. si veci (na písacom stole, v zásuvke, v skrini); u. knihy na polici; Usporiadal som všetko [v šope], aby nik nezbadal, že tu mali robotu cudzie ruky. (Kuk.) Keď si v dome všetko usporiadaš, môžeš si ľahnúť. (Urbk.)

2. (čo, zried. i koho) utriediť, zaradiť na správne, náležité miesto; zoradiť: u. niečo chronologicky, systematicky, vecne; u. kartotečné lístky podľa abecedy; Na stole ležia stĺpce hotovej sadzby, len ich zlámať a usporiadať do stránok. (Jil.) [Mládencov] usporiadali do radu a viedli pred lekára. (Urb.); pren. usporiadať si myšlienky spamätať sa, začať sústredene premýšľať;

3. (čo) uviesť záležitosti, vzťahy medzi niekým al. niečím do určitého (náležitého) stavu; urovnať: u. svet, spoločnosť, spoločenské vzťahy po novom; Vedia si usporiadať život podľa svojich plánov. (Jégé) Predstavoval som si usporiadanie rodinných pomerov celkom inakšie. (Švant.) Kým sa vec usporiadala, skoro štyri dni bol ustavične zaujatý. (Kuk.) Chcú usporiadať tie naše trenice. (Urb.)

4. (čo) zorganizovať, uskutočniť: u. kultúrne, zábavné, športové podujatie; u. tanečnú zábavu, ples, večierok; u. divadelné predstavenie, u. výstavu; u. prednášku, besedu, diskusiu, konferenciu;

nedok. usporadovať, -uje, -ujú;

opak. usporadúvať, -a, -ajú

|| usporiadať sa zaradiť sa, zoradiť sa: Deťom vysvetľujem, ako sa usporiadať po dvoch do dlhého vrkoča. (Gab) (Vojaci) sa usporiadajú do radu. (Ráz.-Mart.); cvičenci sa usporiadali do zástupu, do zákrytu;

nedok. usporadovať sa;

opak. usporadúvať sa

usporiadať [-rá-] dk
1. čo dať do poriadku, upraviť niečo: colloco: usporáďám, do radu stawám, po porádku kladem; ordinativus: čo se má usporáďati (KS 1763)
2. koho, čo zoradiť podľa istého hľadiska, utriediť niekoho, niečo: kdiž byl zagtressny deň prissel, usporádal Saul lid na try strani; nech zaopátri král muža mudreho, ktery by usporádal uradnjku po wsseckych kraginách (KB 1757); orationem distribuere: reč pekňe usporáďati (KS 1763); tato knisska od welebneho bratra, knaza radu gezuwitow usporadana gest (ET 18. st);
x. pren z swég múdrósti sporáďal sy čloweka, aby panowal nad stworenyma wecma, aby usporáďal kolečko zémské (KB 1757) spravoval svet
3. čo uviesť (záležitosti, vzťahy) do náležitého stavu, urovnať niečo: werjm, že dobry ángel božj sprowáďá ho (Tobiáša) a že dobré usporáďá wssecky weci, které on má wykonati (KB 1757); nech se usyluge (človek) mé ctnosti za swú možnost nasledowati y mrawi a skutki swé, wedle mrawúw a skutkúw meg rozpráwki usporádati (BlR 18. st)
4. čo zorganizovať, uskutočniť niečo: (nepriatelia) nesprawedliwu wec usporádali naproty mňe (KB 1757); diem disponere: usporáďati na negakú prácu deň; distribuere tempora: čas dobre usporáďati (KS 1763); kdolóliw by rád za nagwďáčňegssú wúlu Božj swúg žiwot usporádal, kdyby mohel a ne z hlúpú a slepu wssetečnosťú, nebo z wlasnjm domnjwanjm pristupuge, ale lituge, že nekdy Boha obrazil (BlR 18. st); usporadovať ndk k 4: (pán) usporáduge knyžatu, wogitelú, wogaku a ginssych služebnjku (BlR 18. st); usporiadať sa dk dohodnúť sa: kdo za penjze chce (učňa) wyučiti, ten toliko za dwa roky, za plat, za gakowy se vsporadali mezi sebu, ginač včiniti nech se žaden neopowažuge (CA 1681); s ktereg summi bude powinnen Minarik, gako se usporadaly, d 70 polozit Mikulascze (VESELÉ 1764)