Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

uvidieť -í -ia dok.

1. zrakom postihnúť, spozorovať (význ. 1), zazrieť: v hmle nič neu-í, opäť u. známe miesta

2. zistiť, presvedčiť sa: u-me, čo nám povedia; len neprestaň, u-š (, čo bude)! dostaneš!

3. i uvidieť sa (s kým) stretnúť (sa): kedy ťa u-m? už sa so mnou neu-š

to sa ešte u-í nie je to ešte isté; u-m(e), čo a ako rozhodnem(e) sa podľa okolností

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uvidieť ‑í ‑ia ‑el dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadaťvybadaťpobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmenaspozorovať: nespozorovať príznaky chorobyvypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiťvšimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôlevychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmyselpostihnúťpochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého dielauvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskorozočiťzazrieťuvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť


uvidieť sa p. zísť sa1 1


uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom miesteuvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme?spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili

2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uvidieť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) pohľadom zbadať, spozorovať; zazrieť, uzrieť: Olvoril bránu a uvidel gazdu na dvore. (Tomašč.) Umrel ešte predtým, ako by bol uvidel svojho prvorodeného syna. (Ondr.) Kto tú [pannu] raz uvidel, nespustil z nej oka. (Botto) Nezaradoval sa, keď uvidel chalupu. (Jaš.) Uvidel obrovské kopy piesku a štrku. (Tat.) Odtiaľto [z kopca] naskytovala sa mu možnosť uvidieť ešte raz Radzímku. (Fr. Kráľ)

2. obyč. v spojení s vedľajšou vetou zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Neplačte. Uvidíte, že sa mu nič nestalo. (Hor.) Choďte k nemu, uvidíte, čo vám povie. (Taj.) No, uvidíme, či to nielen prázdne reči. (Sev.) Pôjdeme k nemu, uvidíš, že je to dobrý pán. (Kal.) Uvidím, čie bude víťazstvo. (Tim.) Udri, udri len, a uvidíš! (Chrob.)

to sa ešte uvidí nie je to celkom isté; neskôr sa vec rozrieši, rozhodne; (veď, potom) uvidím, uvidime rozhodnem sa, rozhodneme sa podľa okolností, podľa situácie: Ešte som sa nerozmyslel, veď uvidím ráno. (Taj.)

|| uvidieť sa zísť sa, stretnúť sa: Zajtra sa uvidíme na Vodíne. (Vaj.) Uvidíme sa pred kostolom. (Žáry)

Morfologický analyzátor

neuvidieť dokonavé sloveso
(ja) neuvidím VKdsa-; (ty) neuvidíš VKdsb-; (on, ona, ono) neuvidí VKdsc-; (my) neuvidíme VKdpa-; (vy) neuvidíte VKdpb-; (oni, ony) neuvidia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neuvidel VLdsam-; (ona) neuvidela VLdsaf-; (ono) neuvidelo VLdsan-; (oni, ony) neuvideli VLdpah-;
(ty) neuviď! VMdsb-; (my) neuviďme! VMdpa-; (vy) neuviďte! VMdpb-;
(nejako) neuvidiac VHd-;

uvidieť dokonavé sloveso
(ja) uvidím VKdsa+; (ty) uvidíš VKdsb+; (on, ona, ono) uvidí VKdsc+; (my) uvidíme VKdpa+; (vy) uvidíte VKdpb+; (oni, ony) uvidia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) uvidel VLdsam+; (ona) uvidela VLdsaf+; (ono) uvidelo VLdsan+; (oni, ony) uvideli VLdpah+;
(ty) uviď! VMdsb+; (my) uviďme! VMdpa+; (vy) uviďte! VMdpb+;
(nejako) uvidiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

neuvidieť: →speex →vorbis
uvidieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor