uvádzať1, -a, -ajú (zastar. i uvodiť, -í, -ia) nedok.
1. (koho, koho kam) viesť niekoho pri príchode niekam, usmerňovať niečí vstup, príchod niekam, privádzať: uvádzač uvádza návštevníkov kina, divadla, koncertu (na miesta); [Chcel by si] stáť pri vchode do tanečného kola a uvádzať dámy. (Kuk.) [Lokaji] uvádzali hostí do salóna. (Štef.) (Riaditeľ) uvádza nás najprv do sborovne. (Pláv.)
2. (koho kam) sprostredkovať, umožňovať niečí príchod, prístup niekam: u. niekoho do spoločnosti; u. dievčatá na (prvý) ples; Strýko uvádzal Michala aj do vysokých spoločností. (Al.)
3. (koho do čoho) udeľovať niekomu úrad, hodnosť, zverovať niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;
4. (koho do čoho) oboznamovať niekoho s niečím, zasväcovať niekoho do niečoho: u. (školskú) mládež do tajov prírody, okolitého sveta, vedy; Pani, rozohnená jeho záujmom, uvádza ho do čarovného divadelného sveta. (Letz) Mirko ohnivo a výrečne uvádzal priateľa do nových slovanských svetov. (Vaj.)
5. (koho, čo do čoho, kniž. i v čo) spôsobovať, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, privádzať: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do nadšenia, do úžasu, do zúrivosti, do zúfalstva, do pokušenia; u. stroj do pohybu, u. mechanizmus do chodu; u. niečo do súladu, do poriadku; Čo zub času zožral, [povesť] v súmernosť a v krásu uvodí (Dobš.); u. niečo na pravú mieru zmierňovať niečo nadsadené, zveličené, prehnané;
6. (čo kam) umožňovať, že sa niečo niekam dostane; zavádzať: u. novoty do života, u. niečo do praxe, u. platidlá do obehu; u. zákon do platnosti; Lipa uvádza do obchodu krásne ľudové výšivky. (Šolt.)
7. (čo) predstavovať, hrať (dramatické dielo); vysielať (rozhlasovú al. televíznu reláciu): v divadle uvádzajú novú hru; v rozhlase uvádzali symfonický koncert;
8. (čo, zried. i koho) udávať; menovať, vymenúvať; citovať: u. príčiny, dôvody; u. príklady, fakty; u. mená; u. niečo v texte, v článku, v knihe písať o niečom; u. niečo na svoju obhajobu, na svoju obranu pripomínať; Autor podrobne uvádza mnoho. dokumentárnych detailov. (Mráz) Môj muž uvádzal, čo všetko Tretina rozprával o ňom a o mne. (Bedn.) Ako príklad uvodí Rimanov, Kartágincov. (Vlč.)
9. (čo) začínať, otvárať; byť úvodom k niečomu: príhovorom redakcie sa uvádza nový ročník časopisu; opera sa uvádza predohrou; uvádzacia veta uvádza priamu reč;
dok. uviesť1
|| uvádzať sa začínať účinkovať, začínať činnosť: Flórik bol namrzený, že musí habkať, koriť sa a uvádzať sa tak neslávne. (Jaš.);
dok. uviesť sa
uvádzať2, -a, -ajú nedok. trochu zastar. (koho) podrobovať cirkevnému obradu (mladuchu al. ženu po pôrode), uskutočňovať úvod: u. šestonedieľku; Dočkal v kostole, kým sa skončí uvádzanie mladej nevesty. (Tim.);
dok. uviesť2, uvedie, uvedú, uviedol
uviesť1, uvedie, uvedú, uvedený, rozk. uveď, dok.
1. (koho, koho kam) usmerniť niečí vstup, príchod niekam, priviesť, voviesť: uvádzači uviedli návštevníkov kina, divadla (na miesta); Páni uviedli dámy [do kola]. (Kuk.) Uviedol Dušana do pracovne. (Tat.) Keď prišiel čas večere, uvedú Gáblikovci hostí do priestrannej panskej. (Ráz.)
2. (koho kam) sprostredkovať, umožniť niečí príchod, prístup niekam: [Julo] ho uviedol do spoločnosti Vlada Kalnického. (Urb.) Kto sa chce dostať s nimi do styku, musí mať niekoho, čo by ho do domu uviedol. (Zúb.) Moyzes uviedol [Hurbana v Chorvátsku] do kruhov politických dejateľov. (Vaj.)
3. (koho do čoho) udeliť niekomu úrad, hodnosť, zveriť niekomu vykonávanie niečoho (obyč. slávnostne), inštalovať: u. niekoho do úradu, do funkcie;
4. (koho do čoho) oboznámiť niekoho s niečím, zasvätiť niekoho do niečoho: u. žiakov do tajov prírody, okolitého sveta; profesor uvedie poslucháčov (na prednáške) do problémov vedného odboru;
5. (koho, čo do čoho) spôsobiť, že sa s niekým al. s niečím niečo stane, že sa niekto al. niečo ocitne v nejakom stave, priviesť: u. niekoho do rozpakov, do pomykova, do úžasu, do zúrivosti, do nadšenia, do zúfalstva, do pokušenia; u. stroj do pohybu, u. továreň do chodu, do prevádzky; u. niečo do súladu; Trúfal som, že to uvediem sám do poriadku. (Kuk.) Človek uvedie krajinu do takého stavu čistoty, že cudzinec zhíkne vo vytržení. (Tat.); u. niečo na pravú mieru zmierniť niečo nadsadené, zveličené, prehnané; u. niečo do normálnych koľají priviesť do poriadku, do predošlého (normálneho) stavu;
6. (čo kam) umožniť, že sa niečo niekam dostane; zaviesť: u. niečo do života, do praxe; u. niečo do predaja; u. platidlá do obehu; uvedenie chorvátskeho jazyka do správy (Vaj.);
7. (čo) predstaviť (na scéne), predviesť, zahrať (dramatické al. hudobné dielo): u. nový film, novú hru; u. reláciu v rozhlase, v televízii; Nemeškal uviesť pôvodnú romantickú operu. (Vlč.)
8. (čo) udať; vymenovať; spomenúť; zacitovať: u. príčiny, dôvody; u. príklady, fakty; u. mená; Dovolím si uviesť niekoľko citátov na ukážku. (Tat.) Chcel čosi uviesť na adresu prednostu (Karv.) povedať; z toho, čo sme uviedli, (z uvedeného) vyplýva, že ... spojenia používané obyč. v článkoch, úvahách ap. pri zhrnovaní hlavných myšlienok;
9. (čo) začať, otvoriť; stať sa úvodom k niečomu: operu uviedli predohrou; redakčný článok uviedol nový ročník časopisu;
nedok. uvádzať1
|| uviesť sa začať účinkovať, začať činnosť: nový pracovník (vedúci, riaditeľ) sa dobre (zle) uviedol;
nedok. uvádzať sa
uviesť2 p. uvádzať2