uvoľniť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) zbaviť niečoho obmedzujúceho; vymaniť z niečoho, vyslobodiť; vyprostiť: u. si (prištipnuté) prsty; u. si ruky, pren. získať možnosť voľne konať: Sotva chcel uvoľniť svoju ruku z jeho prštekov, Feďko zo spánku zakvílil. (Zát.) Musia poodhadzovať sneh, uvoľniť chodník. (Laz.) Vedel, že iba vidiek môže uvoľniť obsadené mesto. (Urb.) [Manžel] vás uvoľnil bez vášho pričinenia. (Vaj.); u. niekoho zo zamestnania, z funkcie zbaviť ho pracovných povinností, funkcie; ekon. u. tovar dať do (voľného) predaja; u. sumu, prostriedky na niečo poskytnúť; investovať niekam; šport. u. hráča, pretekára dať súhlas k prestupu do iného klubu; u. spoluhráča (napr. pri futbale, pri hokeji ap.) dať mu možnosť voľne útočiť;
2. (čo) urobiť voľnejším niečo tesne priliehajúce, urobíš menej tesným, povoliť: u. si opasok; u. si tesný odev; u. si kravatu (Tal.); u. si vestu (Vaj.); u. koňom uzdu; u. obruč (Hviezd.);
3. (čo) spôsobiť, že niečo prestane pevne spolu držať, pevne tkvieť v niečom: u. skrutku, u. klinec, u. latu v plote; u. skalu, zeminu (napr. odstrelom); u. náveje na cestách (Bedn.); fyz. u. (atómovú) energiu; chem. u. prvok zbaviť ho chemickej väzby;
4. (čo; čo komu, pren. i čomu) urobiť voľným, uprázdniť: u. priechod; u. niekomu cestu, miesto; Ak nemá kde bývať, uvoľní mu jednu izbu. (Tat.); pren. u. miesto, cestu novým myšlienkam umožniť ich prenikanie niekam;
5. (čo) urobiť menej napätým, strnulým; zbaviť napätia, strnulosti: u. svaly, svalstvo; u. struny na husliach (Bodic.); Vojak uvoľnil svoj postoj. (Letz)
6. (čo) urobiť miernejším, zmierniť, zmenšiť: u. tlak, napätie; Uvedomil si, že by ťažko uvoľnil vypätie síl. (Švant.); u. medzinárodné napätie;
7. (čo) urobiť menej záväzným, menej prísnym: u. normu, pravidlá niečoho; u. disciplínu; u. prísny režim (A. Mat.); u. svoje správanie začať sa správať nenútenejšie;
nedok. uvoľňovať, -uje, -ujú
|| uvoľniť sa
1. (z čoho i bezpredm.) zbaviť sa niečoho obmedzujúceho; vymaniť sa, vyslobodiť sa; vyprostiť sa: u. sa z objatia, zo zovretia; u. sa zo zamestnania zbaviť sa pracovných povinností; Sadol si a čakal, kým sa Golian uvoľní. (Hor.); pren. Tomášove myšlienky sa uvoľnili a zaleteli domov. (Zúb.)
2. (o niečom tesne priliehajúcom) stať sa voľnejším, menej tesným, povoliť sa: opasok sa uvoľnil; Páska, ktorá sa schystala uvoľniť, pritiahla sa tuhšie, tesnejšie. (Kuk.) Uvoľnila sa mu šnúrka na topánke (Urb.) rozviazala sa; šport. hráč sa uvoľnil zbavil sa súpera;
3. prestať pevne spolu držať, prestať pevne tkvieť v niečom: skrutka sa uvoľnila, klinec sa uvoľnil; Na prostriedku izby sa uvoľnili dve dosky. (Vans.) Podkovičky a klince na bagančiach kresali do skál. Niekedy sa skala aj uvoľnila. (Švant.); lavína sa uvoľnila, hate sa uvoľnili, pren. niečo dostalo voľný priebeh; fyz. (atómová) energia sa uvoľnila; chem. prvok sa uvoľnil, plyny sa uvoľnili;
4. stať sa voľným, uprázdniť sa: miesto sa uvoľnilo, byt sa uvoľnil; Musím počkať, kým sa nejaký stôl uvoľní. (Tomašč.)
5. stať sa menej napätým, strnulým, zbaviť sa napätia, strnulosti: struny sa uvoľnili; stisnuté pery sa uvoľnili (Jégé); Črty v tvári sa neuvoľnia. (Tat.)
6. stať sa miernejším, zmierniť sa, zmenšiť sa: tlak sa uvoľnil, napätie sa uvoľnilo; medzinárodné napätie sa uvoľnilo;
7. stať sa menej záväzným, menej prísnym: norma sa uvoľnila; ich správanie sa uvoľnilo začali sa správať nenútenejšie;
8. neos. (komu) uvoľní sa mu (jej), uvoľnilo sa mu (jej) uľaví, uľavilo sa mu (jej), uľahčí, uľahčilo sa mu (jej): uvoľni sa vám na duši (Tat.); Ako čo by jej bola spadla ťarcha zo srdca, tak sa jej uvoľnilo. (Čaj.) Keby ste si zaspievali, uvoľnilo by sa vám. (Rys.);
nedok. uvoľňovať sa
|| uvoľniť si expr. zried. uľahčiť si, uľaviť si: „Nič po nič ujde, a to už po tretí raz,“ uvoľnil si Ondro. (Tim.);
nedok. uvoľňovať si